Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

Nový finančný škandál vo Vatikáne

Ako uviedli talianske noviny Giornale, vo Vatikáne sa začalo vyšetrovanie piatich osôb. Malo by ísť o dvoch vysoko postavených duchovných, monsignora ale aj hlavu organizácie proti praniu špinavých peňazí. Podľa Giornale sa vyšetrovanie týka nezákonných transakcií vykonávaných v rámci štátneho sekretariátu. Teda v kompetencii vatikánskeho ministerstva zahraničných vecí. Pápež František reagoval, že voči účastníkom treba postupovať rázne.

Ako tvrdí Corriere della Sera: „Ako chce Vatikán vysvetliť veriacim, že vlastní luxusnú budovu na Sloane Square, v jednej z najdrahších štvrtí Londýna? Že do nej investoval dve sto miliónov eur? Prípad zaváňa trestným činom. Už nehovoriac o povrchnosti správy finančných prostriedkov. A katastrofickom výbere kontrolných orgánov“.

Ako to všetko vysvetliť miliónom veriacich?

Vatikán, hoci sa nachádza v Ríme, je štátom so všetkými jeho atribútmi. A štátom bohatým. Vatikán je veľký vlastník pôdy. Iba v Ríme vlastní 5 000 hektárov pôdy. Po celom Taliansku 50 000 hektárov. Vatikán vlastní akcie mnohých spoločností a podnikov. Veľké zisky pochádzajú z predaja vatikánskych známok. Zberatelia si ich veľmi cenia. Katolícka cirkev sa zaoberá špekuláciami na burze cenných papierov, predajom pozemkov a nehnuteľností. Väčšina transakcií prechádza americkými bankami. Po mnoho rokov viedol Inštitút pre náboženské veci, teda Vatikánsku banku, kardinál Paul Marcinkus. Rodák z USA.

V 70. rokoch minulého storočia bolo Taliansko šokované veľkým škandálom. Bankár Michele Sindona skončil vo väzení po krachu Bank of Unione. Banka sčasti patrila Vatikánu. Podozrenie z účasti na podvodoch sa týkalo aj Marcinkusa. Vtedajší pápež Ján Pavol I. nariadil vyšetrovanie. Čoskoro však zomrel za zvláštnych okolností. V knihe „V mene Boha“ anglický novinár David Yallop tvrdil, že pápež bol otrávený.

Nemenej výrazný škandál súvisel s bankrotom Banco Ambrosiano. Bola to jedna z najväčších súkromných bánk v Taliansku. „Zmizlo“ z nej 1,4 miliardy dolárov. Roberto Calvi, ktorý bol hlavou banky a priateľom Paula Marcinkusa, utiekol. Čoskoro ho však našli mŕtveho. Obeseného pod londýnskym mostom pod názvom „Čierni mnísi“. Médiá pripomenuli, že v Anglicku existuje tajná slobodomurárska lóža s týmto menom. Smrť uzavreli ako samovraždu. Až neskôr sa ukázalo, že to bola vražda. Spojitosť viedla k Marcinkusovi a Vatikánskej banke. Hlavným akcionárom zrútenej banky bol Vatikán. Ten nalial do „škrupinových spoločností“ až miliardu dolárov. Niektorí akcionári banky boli dokonca spájaní s mafiou. Iní zasa členmi lóže P-2, ktorá pripravovala štátny prevrat v Taliansku. Talianski vyšetrovatelia sa pokúsili Marcinkusa vypočuť. Ten ale odmietol odpovedať na otázky.

Vatikán navyše počas druhej svetovej vojny uschovával a nezákonne prepravoval nacistické zlato. Verejnosť sa o tom dozvedela v roku 1997. Peniaze boli následne poslané takzvanou „Vatikánskou cestou“ do Argentíny a Španielska. Dostali sa k nacistom, ktorí utiekli pred stíhaním za vojnové zločiny.

Vatikán spolupracoval s nacistami aktívne. Pápeža Piusa XII., pôsobiaceho v rokoch 1939 až 1958, v Taliansku dokonca volali „nemeckým pápežom“. Dobre známe sú aj jeho modlitby za Hitlerovo víťazstvo nad ZSSR. Po roku 1945 Vatikán pomáhal nacistickým zločincom utiecť. Na osobný pápežov pokyn sa do akcie zapojil arcibiskup Alois Hudal. Nacisti utekali do Južnej Ameriky „krysím chodníkom“ vďaka katolíckej organizácii Caritas a Červenému krížu. Pomocou vatikánskych pasov opustilo Európu asi 30 000 osôb. Vrátane dôstojníkov SS. Či zločincov ako Adolf Eichmann, ktorý bol neskôr popravený v Tel Avive. Alebo Franz Stangl, šéf koncentračného tábora v Treblinke.

Izrael a židovské organizácie na celom svete aktívne protestovali proti kanonizácii Pia XII. Považovali ho za spoluzodpovedného za holokaust. Iba v koncentračnom tábore Jasenovac v Chorvátsku bolo zabitých asi 700 tisíc ľudí. Srbov a Židov. K Jasenovacu vedú aj stopy slávneho „ustašovského zlata“. Pochádzajúce od okradnutých obetí a neskôr uložené vo Vatikánskej banke.

Keď sa poľský kardinál Karol Wojtyla stal pápežom ako Ján Pavol II., Vatikán zohral dôležitú úlohu pri páde socializmu v Poľsku a potom aj v ZSSR. V júni 1979 pápež navštívil Varšavu. Spustil to, čo sa neskôr nazývalo „revolúciou v mysliach Poliakov“. Rok po pápežovej návšteve vzniklo v Gdaňsku hnutie Solidarita. Massimo Franco, zamestnanec Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov v Londýne, napísal: „Pápež Ján Pavol II. spolu s prezidentom Reaganom vytvorili tajnú alianciu proti Moskve. Ich spolupráca pomohla urýchliť rozpad ZSSR“.

V októbri 2012 sa skončilo súdne konanie s bývalým komorníkom pápeža Paolom Gabrielem. Uznali ho vinným z ukradnutia tajných dokumentov pápežovi. Stalo sa tak po vydaní knihy Gianluigiho Nuzziho „Vatikán, akciová spoločnosť“. Odhalila tajné finančné transakcie Svätej stolice. Kniha vznikla na základe 4 000 dokumentov Vatikánskej banky. Objasnila zložitý systém tajných účtov, ktorý umožnil pranie špinavých peňazí talianskych mafiánov, obchodníkov i politikov.

Pápež preto podpísal zákon o boji proti praniu špinavých peňazí z trestnej činnosti. Vznikol tiež súbor pravidiel upravujúcich prevody peňazí. Pri Vatikánskej banke začalo pôsobiť oddelenie finančných informácií. Malo monitorovať menové a obchodné aktivity Vatikánu.

V súčasnosti pokračuje stret dvoch koncepcií Vatikánu. Buď samostatného štátu alebo náboženskej inštitúcie včlenenej do systému globálnej správy vecí verejných „Nového svetového poriadku“. Sily obhajujúce „transparentnosť“ Vatikánu sú nástrojmi záujmov nadnárodnej finančnej mafie. Tá sa pod rúškom boja proti korupcii v štátoch usiluje o odstránenie štátu ako takého. Taliansky publicista Vittorio Messori, špecialista na Vatikán, tvrdí: „Rímska kúria bola vždy hadím hniezdom. Ale zároveň to bola prinajmenšom najúčinnejšia štátna štruktúra na svete. Viedla ríšu, nad ktorou slnko nikdy nezapadlo, Rímsku ríšu. Mala diplomaciu, ktorej nebolo vo svete páru. Čo z toho všetkého zostalo dnes?“

V roku 2012 MONEYVAL, Expertná skupina Rady Európy pre hodnotenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, uverejnila správu, v ktorej uviedla výsledky auditu finančných činností Vatikánu. Audit dal podnet na reštrukturalizáciu Vatikánu podľa „transparentného modelu“. Podporil ju aj samotný pápež František.

V októbri 2013 Inštitút pre náboženské veci, teda Vatikánska banka, uverejnil prvú výročnú správu v celej svojej histórii. V roku 2014 bolo v rámci boja proti korupcii nahradené vedenie banky dekrétom pápeža. Prvýkrát bol nariadený externý audit finančných výkazov Vatikánu. Ako ukazuje nový škandál, očistiť „Svätú stolicu“ nie je ľahké. „Čistenie“, ak bude úspešné, tak či onak dostane Vatikán len pod kontrolu globálnej finančnej elity.

V článku sú použité materiály z knihy: V. Maľšev: „Borovica vo vetre. Eseje o modernom Taliansku.“ Myseľ, 1987.