Vyplakávanie Andreja Danka nad zvýšením minimálnej mzdy je falošné. O tomto návrhu totiž vedel niekoľko mesiacov, ale ozývať sa začal až po schválení návrhu vládou (bez hlasov ministrov za SNS a ministra spravodlivosti za Most-Híd Gábora Gála). Ak Danko obviňuje premiéra Pellegriniho a Smer, že si z témy urobili vlastné PR, čo potom robí on? A prečo rokovania na tému minimálnej mzdy nevyvolal už skôr?
Dopady pritom na seba nenechajú dlho čakať. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už avizovala, že potraviny môžu pre zvýšenie minimálnej mzdy zdražieť. Rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur dokonca považuje Slovenský zväz pekárov "za bezohľadný zásah do stability potravinárskeho sektora". Rozhodnutie zvýšiť minimálnu mzdu podľa nich absolútne nereflektuje stav potravinárskeho odvetvia a bolo prijaté bez vyčíslenia dosahu na podnikateľský sektor.
Práve po vyčíslení vplyvu na štátny rozpočet a podnikateľov volal aj šéf SNS. Teraz? A práve ten, ktorý pridal zamestnávateľom ďalšiu ranu v podobe rekreačných poukazov? Jeho vystúpenie je však potrebné analyzovať dôslednejšie. Tému minimálnej mzdy totiž spojil s témou minimálnych dôchodkov, ktoré navrhuje presadiť v parlamente. Zároveň sa nezabudol zmieniť, že aj SNS by chcela takú zmluvu s Konfederáciou odborových zväzov, ako má Smer- SD. Tu je potrebné hľadať príčinu Dankovej náhlej aktivity. Lebo keby chcel, mohol rokovania o zvýšení minimálnej mzdy otvoriť už dávno. Takt ide len o PR akciu, ktorá má za cieľ upozorniť na údajnú potrebu SNS chrániť podnikateľov a na ďalšie svoje témy.
Zvýšenie minimálnej mzdy pritom neostane bez následkov. Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov. Od roku 2018 sa pritom museli popasovať už v tom čase so zásadným zvýšením minimálnej mzdy zo 480 eur na 520 eur, od mája minulého roka do súčasnosti museli čeliť ďalšiemu zásadnému zvyšovaniu mzdových nákladov v podobe zavedenia nových príplatkov za prácu v noci, prácu v sobotu a nedeľu, ako aj prácu počas štátneho sviatku, resp. ich zvýšenia. Za obdobie od 1. januára 2019 do 1. januára 2020 sa teda zvýšili náklady štyrikrát.
Zamestnávatelia na tento negatívny trend pritom poukazovali x-krát. Ale až teraz dostane minister práce Richter za úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci, či cez víkend, od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu. Čo sa samozrejme nestihne skôr ako do budúceho roka (ak vôbec). Dopady príplatkov sú pritom citeľné nielen v podnikateľskom sektore. Problémy s nimi majú napríklad aj nemocnice, ktoré opakovanie žiadajú o dofinancovanie zo štátneho rozpočtu. A nielen na mzdy, ale aj na rekreačné poukazy a ďalšie opatrenia. Peniaze pritom mali sľúbené, ale nedostali nič. Celý systém zdravotnej starostlivosti pritom hovorí o potrebe dofinancovania len na tento rok v rozsahu od 150 do 250 miliónov eur.
Takže si to zhrňme. Potraviny budú drahšie. Zdravotníctvo má problémy. Ale vláda aj koaličné strany ďalej bezhlavo hrajú svoju hru na tých, ktorí rozdávajú sociálne balíčky a robia všetko pre prospech občana. Naozaj? Veď vďaka nim zdražie chleba a ešte budú musieť aj doplácať na situáciu v nemocniciach. Toto sú tie sociálne istoty? Lebo ak áno, voliči by si mali uvedomiť, že za každé euro, ktoré im politici "akože pridajú", im z vrecka vytiahnu rovno dve. Výsledok pre občanov je tak čistá strata. A tá by sa mala zobraziť aj na preferenciách strán, ktoré sú za takýto stav zodpovedné.