Parlamentná strana Mariana Kotlebu Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) znova prichádza s návrhom znížiť počet poslancov Národnej rady SR na 100. Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný predkladajú na najbližšiu parlamentnú schôdzu, ktorá sa začína 15. októbra, novelu Ústavy SR.

Menej poslancov v Národnej rady SR podľa nich zefektívni jej chod a nebude toľko zaťažovať štátny rozpočet. Podľa politológa z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriela Eštoka je návrh kotlebovcov, rovnako ako v minulosti, odsúdený na neúspech.

Nielen kvôli samotnej povahe návrhu, ale aj z dôvodu nulového potenciálu tejto strany na spoluprácu s inými parlamentnými stranami. Na to, aby novela Ústavy SR vôbec prešla, je potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov poslancov parlamentu. Eštok tiež označuje návrh ĽSNS za populistický a zdôrazňuje, že počet členov zákonodarného zboru nijako neovplyvňuje jeho fungovanie.

Kotlebovci tvrdia, že požiadavka znížiť počet poslancov rezonuje v spoločnosti. Najmä po tom, ako sa opätovne otvorila diskusia o rozmrazení platov poslancov NR SR a o značnom negatívnom dopade tohto rozmrazenia na verejné financie. „Pri znížení počtu poslancov NR SR o 50 by súčasne došlo k zefektívneniu práce parlamentu, keďže legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie,“ zdôvodňujú svoj návrh predkladatelia. Sto poslancov je podľa nich absolútne dostatočný počet na to, aby parlament demokratickým spôsobom plnil svoju ústavnú funkciu.

Návrh z dielne ĽSNS podľa politológa Eštoka skôr poukazuje na to, že aj táto strana si uvedomuje blízkosť parlamentných volieb a má záujem zapojiť sa do predvolebnej kampane už teraz, podobne ako to robia aj iné politické strany. „Keďže súčasťou ich posledného volebného programu bolo aj zníženie počtu poslancov NR SR, chcú svojim voličom ukázať, že na svoj sľub nezabudli a snažili sa o jeho naplnenie. Zjavne si však neuvedomujú, že tým skôr poukazujú na nereálnosť svojich sľubov, ktoré dáva táto strana občanom v predvolebnom boji, a preto to môžeme označiť za populizmus,“ objasňuje Eštok.

K argumentom ĽSNS, že po znížení počtu poslancov dôjde k efektívnejšiemu fungovaniu NR SR, k zvýšeniu záujmu o poslaneckú prácu u samotných poslancov a k odpútaniu sa poslancov od hlasovaní podľa inštrukcií centrál politických strán, je politológ skôr skeptický.

„Počet členov zákonodarného zboru nijako neovplyvňuje otázku fungovania týchto inštitúcií. Vo svete poznáme parlamenty, ktoré fungujú efektívne s podstatne vyšším počtom poslancov, a naopak, malé parlamenty, ktorých fungovanie nemusí byť až také efektívne,“ zdôrazňuje Eštok. Za zlé považuje aj načasovanie tohto návrhu. „Tak krátko pred parlamentnými voľbami sú zmeny volebných zákonov a zmeny vedúce k úprave fungovania parlamentu veľmi neštandardné," konštatuje Eštok.

Jediným efektom, ktorý možno označiť za pozitívny, je podľa neho zníženie finančných nákladov. „Na druhej strane je však otázne, či je vhodné šetriť práve na najdôležitejšej inštitúcii v demokratickom štáte, v ktorom občania vykonávajú moc najmä prostredníctvom svojich reprezentantov v parlamente,“ zamýšľa sa politológ.

Poukazuje tiež, že samotná požiadavka na zníženie počtu poslancov parlamentu nie je na Slovensku novou. „V roku 2010 sa k tejto otázke uskutočnilo aj referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Toto referendum však bolo z dôvodu nízkeho záujmu občanov a následne nízkej volebnej účasti neplatné. Z toho sa dá usudzovať, že občania túto otázku nepovažujú za prioritnú,“ dodáva Eštok.