Komentár Neila Clarka:

Už je to sto päťdesiat rokov od narodenia Mahátmu Gándhího, aké ponaučenia si od neho dnes môžeme vziať ohľadom spôsobu, akým pomohol dosiahnuť indickú nezávislosť?

Bol to „veľká duša“, skromný, svätý muž, ktorého kampane „satyagraha“ (nenásilná občianska demonštrácia(, otriasli základmi toho, čo bolo v tom čase najväčšou ríšou v histórii.

Gándhí prevzal moc britskej ríše „silou duše“ - a vyhral. Dokazuje to, že nenásilné občianske demonštrácie sú vždy cestou na dosiahnutie politických cieľov?

Odpoveď na túto otázku je: „Čas, miesto a medzinárodný kontext. To je všetko.“

Britskému impériu sa dnes dostáva zlému tlaku. Ak však zostaneme objektívni, musíme pripustiť, že medzi spôsobom, akým britská vláda v Indii fungovala v predchádzajúcich dňoch, a tým, ako to bolo v 30. rokoch, bol výrazný rozdiel.

Jednoducho povedané, keby Gándhí pôsobil o storočie alebo dokonca o pol storočia skôr, tí ktorí vládli v jeho krajine by ho zastrelili. Aj keď strávil päť a pol roka vo väzení v britskej Indii, kvôli trom hlavným kampaniam za občiansku demonštráciu, úrady ho nezabili. Avšak bez pochybností by vražda nastala, ak by v 30. rokoch 20. storočia v Nemecku verejne obhajoval masovú občiansku demonštráciu proti nacistom alebo ak by súčasne demonštroval proti vláde Stalina v Sovietskom zväze.

To neznamená, že by sme mali v rokoch 1918-1947 zjednodušovať britskú vládu v Indii alebo zľahčovať riziká, ktorým Gándhí čelil. V roku 1919 bolo pri masakri demonštrantov Amritsar (Jallianwalla Bagh) zabitých okolo 400 ľudí.

Po protestoch proti soľnej dani, ktoré viedol Gándhí v roku 1930, sa odhadovalo, že uväznili viac ako 60 000 odporcov. Napriek tomuto útlaku Briti presadzovali reformnú politiku. Analógiu s neskorým cisárskym úradom možno urobiť v roku 1980 s „gulášovým, komunistickým“ Maďarskom. V roku 2009 Imre Poszgay, bývalý maďarský minister v roku 1989, urobil prekvapujúce vyjadrenie pre BBC, pričom podporil názor, že koniec komunizmu bolo rozhodnutý zhora: "Po dlhú dobu som veril v komunizmus. Ale od začiatku 80. rokov som si uvedomil, že to nie je možné znášať, jediné, čo treba urobiť, bolo zmeniť tento systém.“

Zatiaľ čo v maďarskej „komunistickej“ vláde konca 80. rokov dominovali ľudia, ktorí neverili v komunizmus, v 30. rokoch 20. storočia boli na tom podobne aj ľudia spravujúci Britské impérium, ktorí menej verili v staromódnu ríšu a viac v koloniálnu samosprávu, aj keď postupne. B.R. Nanda vo svojej knihe „Mahatma Gándhí“ opisuje, a zároveň sa drží toho, že každá britská reforma / koncesia „mala tendenciu byť zastaraná v čase, keď bola bolo skutočne pri moci.“

Pomohlo to aj Gándhimu, aj napriek tomu, že bol veľmi obdivovaný v koloniálnej moci.

Winston Churchill, ktorý bol lojálny svojmu tvrdému impériu, opísal Gandího ako „zdvorilého právnika vo svojom chráme, ktorý vystupuje ako fakír“, ale našťastie v Britskej kolónií a v jej spoločnosti, panovali všeobecne osvietenejšie názory.

Pri návšteve Británie v roku 1931 sa Gándhí stretol s robotníkmi v továrni na bavlnu v Lancashire, ktorým hrozilo, že prídu o prácu kvôli indickému bojkotu britského tovaru z bavlny. "Očaril každého koho stretol, či už radového alebo vysoko postaveného zamestnanca," prehlásil Roderick Matthews, autor knihy "Jinnah vs. Gándhí".

Medzinárodná situácia bola na Gándhího strane. „Antiimperialisti“ z USA chceli vidieť koniec Britského impéria, aby mohli presťahovať svoje lukratívne trhy. Stiahnutie Británie z Indie sa urýchlilo kvôli finančnému tlaku po druhej svetovej vojne a obrovskému dlhu, ktorý dlžili voči USA.

Gándhí bol tragicky zavraždený fanatickým hinduistickým nacionalistom len päť mesiacov po dosiahnutí nezávislosti v Indií v auguste 1947.

Jeho trvalý vplyv sa taktiež prejavil v americkom hnutí za občianske práva v 60. rokoch a v boji proti apartheidu v Južnej Afrike, kde sa Gándhí tiež predtým zúčastnil na protirasistických kampaniach. Tieto kampane za občianske práva boli opäť úspešné, a to nielen kvôli použitým metódam, ale aj kvôli tomu, kto bol na druhej strane a vzhľadom na medzinárodnú situáciu.

"Biela Amerika" si uvedomila, že segregácia je nesprávna. Aj dosť bielych Juhoafričanov dospelo k rovnakému záveru o apartheide. Je však potrebné si uvedomiť, že apartheid sa skončil až po páde Berlínskeho múru a už neexistovala „hrozba“ komunistického post-apartheidu RSA spojeného so Sovietskym zväzom.



Aj keď by bolo príliš zjednodušujúce tvrdiť, že gandhizmus môže fungovať kdekoľvek, bolo by rovnako nesprávne odmietnuť to, že sa veľa vecí dá dosiahnuť „duševnou silou“.

Násilie len vytvára ďalšie násilie. Dnes je v politike extrémne veľa nenávisti, pričom je ironické, že niektorí z najviac nenávistných ľudí sú tí, ktorí tvrdia, že sú proti nenávisti! Stačí zvážiť videozáznam maskovaných „antifašistických“ demonštrantov, ktorí nadávajú do "nacistickej spodiny" staršiemu páru, ktorý sa snaží prekonať cestu v Kanade a zúčastniť sa na verejnom stretnutí.

Viete si predstaviť, že by sa Gándí správal takým agresívnym a odpudivým spôsobom?

Možno najdôležitejšou vecou, ​​ktorú sa môžeme dozvedieť od Gándího v prehriatej, vysoko polarizovanej politickej klíme z roku 2019, je to, ako sa vznešenými prostriedkami nedajú dosiahnuť vznešené ciele. Osobná integrita je prvoradá, avšak my, spravodliví, veríme v našu vec.

Dovoľte mi tento komentár ukončiť anekdotu od grófa z Halifaxu, ktorý ako lord Irwin pôsobil v rokoch 1926-31 ako indický "miestny kráľ". Vo svojej autobiografii „Fullness of Days“ Halifax vzdal štedrý hold človeku, ktorý mu spôsobil toľko problémov. Gándhí vyzval Halifaxa, aby odpustil mladému mužovi menom Bhagat Singh, o ktorom Halifax tvrdí, že „bol odsúdený za teroristické zločiny“.

Halifax povedal Gándhimu, že mu nemôže udeliť milosť, pričom cítil, že budovanie zbytočných nádejí by nebolo úprimné, pretože neexistovala šanca na milosť. Gándhí sa na stretnutí spýtal zástupcu, či proti tomu nemá námietky, keď bránil život mladého muža. Halifax povedal, že nemá, ale požiadal Gándhího, aby to tiež povedal svojmu publiku. Gándhího prehlásenie publikom nepobralo s nadšením, ale aspoň sa držal slova, ktoré dal Halifaxovi.

„Nemal by som myslieť na nič iné, iba na rešpektovanie dôvery. Z hľadiska ľudských štandardov bolo neuveriteľné ako svoju krajinu miloval.“

A nielen svoju krajinu, ale celý svet.