Pri vymedzovaní daňového úniku treba vychádzať z tradícií, národného naturelu a legislatívy rôznych štátov.
Rozmar daňových únikov – predstavuje príčiny vzniku daňových únikov, ktorými sú najmä: stav demokracie, kvalita daňového systému, výška daňových sadzieb, stabilita a zrozumiteľnosť daňovej legislatívy, kvalita účinnosti daňovej trestnej legislatívy, stav daňovej správy (úroveň daňových služieb, účinnosť daňovej kontroly). Faktory vzniku daňových únikov – sú spoločensko-politické, ekonomické, daňovo-technické, legislatívne, psychologické a sociálno-etické.
Rozmer daňových únikov – predstavuje snahu o ich vyčíslenie. Naráža však na bariéry seriózneho výskumu z dôvodov absencie serióznych dát a relevantných informácií. Presná kvantifikácia neprichádza do úvahy, lebo ide o utajované informácie (ako vždy pri peniazoch). Využívajú sa viac nepriame metódy (napr. transakčná metóda, metóda dopytu po peniazoch, atď.) a odhady expertov. SR patrí v daňových únikoch na chvost krajín EÚ spoločne s Gréckom. Odhady zahraničných i domácich expertov oscilujú až do 3 miliárd euro ročne (dominantne na DPH). Rozlišujeme v princípe dve základné formy daňového úniku:
- legálny daňový únik (tax evasion) - Napríklad spotrebiteľ môže zmeniť svoje správanie (štruktúru spotreby), aby zaplatil menšie dane. Napríklad živnostník na dani z príjmov tým, že zvolí paušálne výdavky namiesto skutočných (ktoré mal nižšie).
- nelegálny daňový únik (tax avoidance) - znamená porušenie zákona. Ide teda o daňový podvod. Mechanizmus nelegálneho daňoúniku má v princípe dva základné tvary: na báze úplného zatajenia (daňová defraudácia) alebo nepriznaním časti príjmov na zdanenie (daňová malverizácia).