Koalícia chce,aby exprezidentom zvoleným do parlamentu pozastavili výhody
Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení sa mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili by do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z Prezidentského paláca. Zmenu navrhujú koaliční poslanci, ktorí predložili do parlamentu novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Na problematiku výhod exprezidentov upozornil ešte v lete poslanec Peter Kresák (Most-Híd), pod novelu sa podpísali poslanci zo všetkých koaličných strán.
Predkladatelia tvrdia, že je potrebné pripraviť legislatívu na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom NR SR, členom vlády, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady SR, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.
Poslanci sa okrem iného pýtajú, či by mala mať bývalá hlava štátu v tomto prípade právo na dvojnásobný poslanecký plat či k dispozícii vozidlo s vodičom financované z verejných zdrojov.
Podľa návrhu je preto potrebné "jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou (plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov) majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení sa výkonu jeho funkcie - a tieto dve veci nie je možné spájať".
Navrhovaná legislatíva hovorí o tom, že pokiaľ bývalý prezident začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, malo by mu byť počas tohto obdobia pozastavené vyplácanie platu a nemala by mu byť poskytovaná ochrana náležiaca prezidentovi.
Prezidentovi po skončení sa výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca NR SR. Patrí mu tiež ochrana podľa rozsahu určeného Úradom na ochranu ústavných činiteľov.
Koaliční poslanci poukazujú na to, že v uplynulých obdobiach sa stali hlavou štátu "mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu".
Poslanci navrhujú, aby bola novela účinná od 1. januára 2020.