Viktor Piroženko: 70 rokov Číny - výsledky rozvoja sovietskeho modelu
01 | 10 | 2019 I Preklad: Redakcia HD

Komentár Viktora Piroženka (Fond strategickej kultúry)


Čína je pripravená na výzvy budúcnosti ...


1. októbra 2019 oslavuje Čínska ľudová republika 70. výročie svojho založenia. Čína oslavuje spolu s výročím tiež úspech, keďže sa za sedem desaťročí stala jedným z hlavných aktérov svetovej politiky. Skutočnou superveľmocou. Nepretržitý štyridsaťročný hospodársky rast vyzdvihol Čínu do popredia v najdôležitejších oblastiach vedeckého a technologického pokroku. Dostal ju dokonca na prvé miesto na svete z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaného podľa parity kúpnej sily. Čína je jedinou krajinou na svete, ktorá má zastúpené všetky odvetvia uvedené v systéme klasifikácie priemyslu OSN.


Čína sa môže pochváliť úspešnými výsledkami sociálno-ekonomického rozvoja. Najmä za posledných 40 rokov. V roku 1949 bolo v hospodárstve zamestnaných asi 180 miliónov ľudí. Len 8,3 % z nich pracovalo v mestských oblastiach. V roku 2018 počet zamestnaných v krajine vzrástol na 780 miliónov ľudí. Pričom viac ako 56 % pracovalo v mestách.


V roku 2018 dosiahli priame zahraničné investície (PZI) v Číne 138,3 miliárd dolárov, čo je 151-krát viac ako v roku 1983. Spolu PZI prekročili 2,1 bilióna dolárov. V súčasnosti pôsobí v Číne viac ako 2 000 regionálnych a výskumných centier nadnárodných spoločností. Výsledkom rýchleho ekonomického rozmachu je rýchlo rastúca stredná trieda, ktorá už predstavuje viac ako 30 % obyvateľstva krajiny.


"ČÍNU NEMÔŽE ZASTAVIŤ ŽIADNA SILA": Peking predviedol svoj dychberúci vojenský arzenál na 70. výročí národného dňa (VIDEO+FOTO)
Peking predstavil svoj vojenský arzenál na veľkolepej prehliadke na námestí Nebeského pokoja, medzi zbraňami sa nachádzali balistické rakety schopné niesť jadrové hlavice, tanky, stíhacie lietadlá, helikoptéry, tisíce vojakov ale aj najnovšie... Čítať ďalej
01 | 10 | 2019 | Marek Molnár

Čínske výročie má osobitný význam aj pre rusko-čínske vzťahy. Tie si v týchto dňoch rovnako pripomínajú 70 rokov. ZSSR sa stal prvou krajinou, ktorá uznala nový čínsky štát 2. októbra 1949. Veľmi skoro po víťazstve komunistov a po vyhlásení ľudovej republiky s ňou nadviazal aj diplomatických vzťahy.


Úloha Sovietskeho zväzu pri formovaní ľudovej republiky ako rozvinutého socialistického štátu je obrovská. Kľúčovou bola porážka japonských agresorov Červenou armádou v Mandžusku v auguste 1945. ZSSR pomáhal aj pri vytváraní základných odvetví čínskeho priemyslu. Odborne školil vedecký a technický personál, ktorý bol dôležitou nevyhnutnou podmienkou na vybudovanie novej Číny. Súčasná moderná Čína je zároveň výsledkom neutíchajúceho úsilia a obetí čínskeho ľudu pod vedúcou rukou komunistickej strany.


Čína kreatívne rozvinula sovietsky model politickej moci. Vytvorila svoju vlastnú cestu „socialistickej poradnej demokracie“. Ten je jedným z kľúčových faktorov úspechu čínskych reforiem. Okrem Čínskej komunistickej strany (ČKS) zahŕňa aj niekoľko politických síl. Politická osobitosť čínskeho modelu spočíva v dôraze na spoluprácu a koordináciu záujmov prostredníctvom konzultácií medzi stranami a sociálnymi skupinami. A nie na politickú súťaž ako v západnej demokracii. Takýto systém podľa čínskych médií, „umožňuje, aby centrálna vláda rešpektovala rozmanitosť čínskej spoločnosti. Prispieva k prehlbovaniu vzťahov medzi rôznymi politickými stranami a všetkými sektormi spoločnosti".


V Číne zdôrazňujú, že rozdiel medzi ich modelom a západným modelom spočíva v tom, ako krajina využije svoju rastúcu moc vo svete. Biela kniha vydaná štátnou radou s názvom „Čína a svet v novej ére“ uvádza, že západná logika stojaca na presvedčení, že silná krajina je zároveň nútená dosiahnuť svetovú nadradenosť, sa na Čínu nevzťahuje.


USA minuli miliardy dolárov v Afganistane, zatiaľ čo Čína rozvíjala svoju infraštruktúru. Teraz má New York hrboľaté cesty, žartuje pakistanský premiér
Pakistanský premiér, Imran Khan, počas rozhovoru pre portál MSNBC prehlásil pár trpkých poznámok, pričom pri jednej z nich poznamenal, že peniaze daňových poplatníkov USA sa radšej mohli použiť na opravu americkej infraštruktúry, namiesto toho aby... Čítať ďalej
27 | 09 | 2019 | Marek Molnár

Štátne čínske výročie sa spája aj s aktuálnou bohatou zahraničnou a domácou politickou agendou. Obchodný konflikt s USA je pre Čínu dostatočne vážnou výzvou. V hre je otázka technologického rozvoja v podobe komplikácií okolo spoločnosti Huawei. Tiež Washingtonom porušovaná zásada „jednej Číny“. Teda zásada nedeliteľnosti čínskeho ľudu v podobe amerických kontaktov s Taiwanom. A nepokoje v Hongkongu. Podľa Pekingu za tým stojí administratíva prezidenta Donalda Trumpa.


V Číne došlo k vážnemu poklesu sympatií voči USA. Prístup k nim je omnoho obozretnejší. Medzi mnohopočetnou čínskou strednou triedou prestáva byť módnym vzdelávať deti na amerických univerzitách. Mnohí v Číne tvrdia, že čínsko-americké vzťahy pravdepodobne nebudú ako predtým. Čoraz viac čínskych expertov tvrdí, že výsledkom obchodného napätia s USA bude narušenie doterajšej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami. Odborníci čoraz častejšie hovoria o novej „kvalite čínsko-amerických vzťahov“. Obe krajiny sa stávajú viac konkurentmi než obchodnými partnermi.


Čína sa snaží minimalizovať škody spôsobené Trumpovou aktivitou. Na rade je reštrukturalizácia obchodných a hospodárskych vzťahov s USA. Čínske firmy znižujú závislosť od USA. Začínajú sa zameriavať na nové trhy v juhovýchodnej Ázii, Európe a Afrike. Čína plánuje rozšíriť účasť na iniciatíve „Nová hodvábna cesta“. Cieľom hospodárstva je naďalej udržiavať tempo rastu HDP najmenej 6 % ročne. A zvyšovať podiel špičkových a inovatívnych priemyselných odvetví.


Číňania si sú vedomí svojich silných stránok, ktoré im pomôžu vyrovnať sa s americkým tlakom. Ide hlavne o prítomnosť kritických technológií vo všetkých hlavných odvetviach priemyslu. Ďalej výkonnú ekonomiku a obrovský domáci solventný trh. Všetko spolu vytvára predpoklady pre masovú podporu moci zo strany čínskeho obyvateľstva. A za tým všetkým stojí čínsky politický model navrhnutý tak, aby umožnil riadiť zahraničnú a domácu politiku na základe starostlivo overených racionálnych rozhodnutí. Bez pravidelne sa opakujúcej volebnej horúčky raz za niekoľko rokov.


Marek Molnár: Spojené štáty by mali viac investovať do vedy a výskumu, inak hrozí, že Čína bude svetovým lídrom v tomto odvetví
Čínska hospodárska stratégia nie je žiadnym tajomstvom. V blízkej dobe bude Peking rásť v ekonomike krajiny prostredníctvom výroby a vývozu lacného, ​​celosvetovo konkurencieschopného tovaru. Z dlhodobého hľadiska vybuduje kapitál, infraštruktúru a... Čítať ďalej
13 | 09 | 2019 | Marek Molnár

A hoci vzťahy s USA začínajú byť napäté, v Číne neexistuje panika. Hongkongské nepokoje a americké zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny sú stále hlavnými témami čínskych médií. V Číne sú obzvlášť pobúrení dvojakým a často provokatívnym prístupom k pokrytiu opatrení hongkonskej administratívy na potlačenie nepokojov. Číňania pripomínajú, že vládne zložky na Západe konajú mnohokrát v obdobných prípadoch oveľa ráznejšie a tvrdšie.


Hoci sú vzťahy s USA pre krajinu dôležité, nie sú podľa jej vedenia pre smer rozvoja Číny kľúčové. V posledných rokoch Čína postupne nahrádza na základe dohôd o zónach voľného obchodu s najdôležitejšími partnermi v Európe, južnej a juhovýchodnej Ázii, Afrike a Latinskej Amerike pôvodný trh USA. Súčasne pritom buduje úzke diplomatické i verejné vzťahy po celom svete.


Čína oslavuje 70. výročie s hrdosťou na vedecké, technické, sociálno-ekonomické a medzinárodné úspechy. A s dôverou vo vlastné schopnosti. Zároveň si chce krajina pri hodnotení svojho postavenia zachovať triezvosť. „Číňania by sa nemali podceňovať, ale ani hrdo vystatovať. Čína musí správne pochopiť súvislosti medzi dosiahnutými úspechmi a výzvami budúcnosti. A dostatočne sa na ne pripraviť,“ prízvukujú čínske médiá.


Čína sa chystá otvoriť nové medzinárodné letisko Daxing, pričom uzavrie svoje najstaršie letisko (VIDEO)
Najstaršie čínske letisko, ktoré sa otvorilo v roku 1910 počas vlády dynastie Čching, sa chystá zatvoriť svoje priestory. Toto rozhodnutie je kvôli novému pekingskému medzinárodnému letisku Daxing, ktoré bude mať najväčší terminál na... Čítať ďalej
23 | 09 | 2019 | Marek Molnár