Obaja hlavní kandidáti, ktorí súperili v sobotňajších prezidentských voľbách, trvajú na tom, že v nich vyhrali. Už v nedeľu deklaroval víťazstvo vo voľbách tábor súčasného prezidenta Ašrafa Ghaního. V pondelok potom vyhlásil jeho najsilnejší protikandidát, súčasný predseda kabinetu Abdulláh Abdulláh, že voľby vyhral on, a to s veľkým rozdielom. Ani jeden z kandidátov svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, uvádza britská BBC.

Situácia tak začína pripomínať povolebný chaos, do ktorého sa krajina dostala po prezidentských voľbách v roku 2014. Aj vtedy obaja hlavní kandidáti, zhodou okolností presne tí istí ako teraz, trvali na tom, že voľby vyhrali oni a nie ich súper.

Pred piatimi rokmi napätú situáciu vyriešilo až ustanovenie takzvanej vlády národnej jednoty, v rámci ktorej vznikla nová funkcia predsedu kabinetu a tú obsadil Abdulláh.

Na oficiálne výsledky sobotňajších volieb sa bude ešte značnú chvíľu čakať. Afganistan totiž patrí medzi krajiny, kde sa vďaka geografickým a iným faktorom volebné výsledky spočítavajú vždy až niekoľko týždňov. Podľa ústrednej volebnej komisie by predbežné výsledky mohli byť k dispozícii najskôr 17. októbra, a tie úplné 7. novembra.

Zatiaľ sa vie len to, že volebná účasť bola len zhruba 25-percentná. To je síce v porovnaní so zabehnutými demokraciami nízke číslo, v Afganistane, kde sa ľudia tradične boja krvavých útokov proti voľbám zo strany militantného hnutia Taliban, však nízka volebná účasť nie je prekvapivá.

Sobotňajšie voľby poznačili na mnohých miestach krajiny násilnosti a volebné nezrovnalosti. Mnohí voliči sa sťažovali, že im nedovolili odvoliť, pretože chýbali na voličských zoznamoch, veľké problémy boli aj s prístrojmi na biometrickú identifikáciu voličov, ktoré v niektorých volebných miestnostiach vôbec nefungovali, inde s nimi členovia volebných komisií nevedeli narábať.

S tým, že sa afganské prezidentské voľby naozaj uskutočnia, ešte pred niekoľkými týždňami nikto nerátal - všetci sa totiž spoliehali na rozhovory medzi Talibanom a administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa a na to, že z nich vzíde dohoda o budúcom usporiadaní Afganistanu, ktorej súčasťou bude aj to, že voľby sa odsunú na neskôr.

Spojené štáty sa však prekvapivo z rozhovorov stiahli a voľby sa tak museli konať v pôvodnom termíne.