Výzva Miroslava Beblavého strane Za ľudí, aby sa v parlamentných voľbách pridali ku koalícii PS/Spolu, bola predčasná. Urobiť to rovno na ustanovujúcom sneme strany bolo prinajmenšom netaktné, aj keď výsledky prieskumu ukázal Kiskovi už deň predtým. Prieskum hovorí, že 80 percent PS/Spolu a 90 percent voličov Za ľudí by si želalo, aby trojkoalíciu vytvorili. Tá by však nezískala dramaticky viac, ako je aktuálny súčet preferencií všetkých troch strán.

Pre kiskovcov ale nemá v tejto chvíli spájanie sa veľký zmysel. Ľudia totiž ešte nestihli zareagovať na predstavené tváre, ani na program. Navyše si podľa vyjadrenia ich šéfa strana trúfa minimálne na dvojciferný výsledok. Už teraz by tak Za ľudí museli robiť kompromisy v programe, napríklad čo sa týka otázky životných partnerstiev aj pre homosexuálne páry.

Okrem toho by sa muselo rokovať o prerozdelení miest na spoločnej kandidátke, čo by pre ambície strany Za ľudí mohlo znamenať oslabenie ich voličského potenciálu. Aj keď nie je vylúčené, že trojkoalícia nakoniec vznikne, Beblavý zatlačil na pílu príliš skoro. A to ešte netušil, že jeho koaličného parťáka Michala Trubana bude pre reči o drogách riešiť aj polícia.

Dobre to nevyzerá ani pre OĽaNO. Spoločnú kandidátku tohto hnutia a SMK nechce ani väčšina voličov týchto strán, ukázal prieskum Focusupre diskusnú reláciu Na Telo televízie Markíza. SMK navyše rokuje o spoločnej kandidátke s inými maďarskými stranami (Maďarské fórum a vznikajúce hnutie Spolupatričnosť) a ich ochota spojiť sa s Matovičom je otázna. Iste, spájanie sa strán, ktoré sa nachádzajú pod 5-percentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu je logické.

Hlasy navyše potrebuje aj OĽaNO, ktoré sa k onej hranici približuje zhora. Ale kredibilita a povesť Igora Matoviča, ako aj jeho ochota robiť akúkoľvek konštruktívnu politiku (nielen v prospech maďarskej menšiny) je prudko otázna. Uvedomujú si to zrejme aj voliči, preto aj táto posledná avizovaná koalícia dostala v prieskume na frak.

Časť voličov môže odísť aj od SaS, ktorá práve predstavila kandidátku bez tzv. Galkovho krídla. Rozkol u liberálov je tak v podstate spečatený, ibaže by došlo k nejakým zmenám ešte do (ďalšieho) mimoriadneho snemu, čo je ale málo pravdepodobné.

Smer-SD navyše povedie do volieb Peter Pellegrini, ktorý požaduje v prvej dvadsiatke aj miesta pre „svojich“ ľudí. To dáva Smeru – pri vhodne zvolenej rétorike – perspektívu späťzískania hlasov určitej časti voličov, pre ktorých predstavuje súčasný premiér tú krajšiu tvár strany, ktorá od minulých volieb stratila veľkú časť podpory.

Kartami môže zamiešať zákaz zverejňovania prieskumov, ktorý má byť posunutý až na 30 dní pred voľbami. Netreba však zabúdať, že podľa veľkého volebného exit pollu z roku 2016 až 15 percent voličov urobilo konečné rozhodnutie v deň volieb, podobné percento týždeň pred nimi. A ak pretrvá situácia, kedy šesť strán má takmer rovnaké preferencie, môžeme sa dočkať ešte veľkých prekvapení.