Zamestnávatelia odmietajú návrh Richtera, aby sa nezamestnaný nemohol vrátiť do pôvodnej firmy
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) nesúhlasí so zámerom ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby sa zakázal návrat nezamestnaného k pôvodnému zamestnávateľovi po tom, ako bude čerpať dávku v nezamestnanosti.
"Obávame sa, že takáto striktná legislatíva sa môže v konečnom dôsledku kvôli pár špekulantom vypomstiť obom stranám. Zamestnancovi tým, že príde o potencionálne pracovné miesto a zamestnávateľovi tým, že príde o pracovnú silu a bude musieť hľadať alternatívne riešenia," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa AZZZ Miriam Filová Špániková.
Podľa hovorkyne AZZZ sa môže stať, že zamestnanec musel pre relevantné dôvody (zdravotné, rodinné dôvody, a pod.) opustiť svoje pôvodné pracovné miesto, pričom nemal záujem na rozdiel od špekulantov využívať sociálny systém.
"Medzičasom sa mu životná situácia zlepší, ustáli a rád by sa vrátil k pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý by ho možno aj rád prijal naspäť, nakoľko je už zaškolený, pozná pracovné prostredie a podobne, avšak touto zmenou to už nebude možné," upozornila. AZZZ podľa nej súhlasí. že treba urobiť poriadok so špekulantmi. "Sme, samozrejme, otvorení ďalšej diskusii na túto tému, možno aj hľadaniu iného nástroja, ako vyriešiť problematiku špekulantov, aby na toto opatrenie nedoplácali slušní zamestnanci, či zamestnávatelia," dodala.
"Zamestnávatelia v priemysle si nie sú vedomí takýchto krokov zo strany zamestnancov a firiem," tvrdí pre agentúru SITA hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov SR (APZ) Silvia Šeptáková. Sprísnenie legislatívy preto považuje APZ za zbytočné. "Sme za to, aby bol Zákonník práce, naopak, flexibilnejší," povedala.
Ako pre agentúru SITA uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták, o takomto zámere počuje prvýkrát a navrhovanému obmedzeniu nerozumie. "Prečo by sme mali brániť firmám opätovne zamestnávať svojich zamestnancov," pýta sa. Neverí tomu, že sa prepúšťanie zo "špekulatívnych" dôvodov deje v štatisticky významných rozmeroch.
Ak zamestnanec podá alebo dostane výpoveď a odíde na úrad práce čerpať pol roka dávku v nezamestnanosti, nebude sa môcť po šiestich mesiacoch vrátiť k tomu zamestnávateľovi, u ktorého dal alebo dostal výpoveď. Nad takýmto sprísnením pri čerpaní nezamestnaneckých dávok uvažuje minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.
"Možno sú tu prípady, že v tomto období špekulanti vystúpia z práce, sú nejakú dobu v evidencii úradu a poberajú šesť mesiacov relatívne slušné dávky," upozornil na minulotýždňovej tlačovej besede. Takýto postup však podľa neho nie je nezákonný.
"V ďalšom období chceme hovoriť so zamestnávateľmi a možno že tu urobíme aj istú úpravu, možno aj legislatívnu," povedal Richter. Podstata tejto úpravy by podľa neho spočívala v tom, aby sa ľudia po šiestich mesiacoch nevracali do tej istej firmy, odkiaľ odišli. "To sa javí byť možno ako špekulatívne," tvrdí šéf rezortu práce a sociálnych vecí.
Systém dávok v nezamestnanosti je tak podľa Richtera do istej miery zneužívaný, avšak zákonne nárokovateľný. "Tí ľudia si čerpajú do istej miery prostriedky, ktoré si za tie dva roky práce odviedli," povedal. Pravdou však je, že odvody zaplatené zamestnancom a zamestnávateľom na poistenie v nezamestnanosti tvoria dve percentá z hrubej mzdy zamestnanca, čo pri 1 000-eurovej hrubej mzde tvorí 20 eur mesačne. Počas dvoch rokov, ktoré sú potrebné na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti, tak prídu za tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne odvody na poistenie v nezamestnanosti v sume 480 eur.
Dávka však tvorí polovicu z hrubej mzdy zamestnanca, a preto by tento nezamestnaný pol roka dostával dávku v nezamestnanosti v sume 500 eur. Zaplatené poistné sa tak minie už pri vyplatení prvej dávky v nezamestnanosti.