Bývalý slovenský premiér poskytol rozhovor pre český denník Právo. Ján Čarnogurský navrhuje sochu maršala Koneva presťahovať z Prahy na Slovensko, hodnotí pripojenie Krymu k Rusku, či spájaní Európy s východom.

S Jánom Čarnogurským sa rozprával Ivan Vilček.

V Českej republike vrcholí konflikt okolo sochy sovietskeho maršala Ivana Koneva v Prahe. Ako hodnotíte snahy o odstránenie sochy?

Česká republika ide často oneskorene za európskym a svetovým vývojom. Najväčšiu sochu Stalina dokončili v Prahe v dobe, keď Stalina kritizovali v samotnom Sovietskom zväze. Potom iba hľadali spôsob, ako sa sochy zbaviť. Dnes Česká republika nezaregistrovala zmenu trendu, že Rusko nie je až tak veľký nepriateľ a predovšetkým nie je jasné, ako to bude pokračovať v budúcnosti. A Česi za tejto situácie začínajú s Konevom. Historicky je to, mierne povedané nevďačné. Veď Konev naozaj velil tiež karpatsko-duklianskej operácie na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Nebyť jej, Nemci by povstanie potlačili za týždeň.

A pokiaľ príde k premiestneniu sochy?

Tak sa budú hanbiť rovnako, ako sa hanbili za zmienenú sochu Stalina. Potom možno postavia sochu Putinovi.



Na Slovensku nie je žiadna Konevova socha ani jeho pamätník.

Je to hanba Slovenska. Ako som hovoril, veď práve on velil karpatsko-duklianskej operácii. Pred rokom som napísal list primátorovi Banskej Bystrice a vedeniu Banskobystrického kraja, aby dali sochu Koneva postaviť priamo v Banskej Bystrici, ktorá je centrom povstania. Môj návrh bol zamietnutý. Asi je treba ďalšie desaťročia, aby mohla byť na Slovensku postavená Konevova socha. Banská Bystrica alebo Dukla by si mohla vyžiadať tú pražskú sochu.

Nehrozí v prípade odstránenia sochy, že sa Rusko odmietne starať o pamätníky československých legionárov?

Nielenže sa prestanú o ne starať, ale môžu ich rovno odstrániť.

Ako hodnotíte pripojenie Krymu k Ruskej federácii?

Bol to zákonitý krok. Mimochodom, asi v tridsiatich krajinách existujú kluby priateľov Krymu, teda súčasného ruského Krymu. Bol som zvolený predsedom koordinačného výboru Klubu priateľov Krymu. Na Krym jazdím dvakrát do roka. Krym bol vždy ruský. Boli tam čiastočne Ukrajinci a krymskí Tatári, ale vždy bol prevažne ruský. Chruščov daroval Krym Ukrajine. Predstavte si, čo by sa stalo, keby bol Husák daroval Moravu Slovensku? Naviac Sevastopoľ na Kryme je najväčšia vojenská základňa ruského námorníctva v Čiernom mori, ktorá bráni južné hranice Ruska. V rámci budapeštianskeho memoranda z roku 1994sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní a ostatné štáty sa zaviazali, že garantujú územnú celistvosť Ukrajiny. Zo strany Ruska však nedošlo k porušeniu tohto memoranda, pretože Krym najskôr vystúpil z Ukrajiny.

Po anexii Krymu zaviedol západ protiruské sankcie.

Bol to politický krok, pretože západ si myslel, že tak dostane Rusko na kolená. Nedostal, práve naopak. Rusko vyhlásilo sankcie voči západu a to pomohlo napríklad ruskému potravinárskemu priemyslu, pretože zrazu zmizla konkurencia. Rusko je natoľko veľký štát, že takéto sankcie zvládne. Čo si o sebe vôbec západ myslí? Už v roku 2015 dosiahli krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika - pozn. redakcie) vyšší ekonomický objem ako štáty G-7. A to sú najväčšie ekonomiky západu.



Má Rusko záujem na destabilizácie Európskej únie? Objavili sa informácie, že niektoré protestné strany, trebárs francúzske Národné združenie či maďarský Jobbik platí Moskva.

O tom pochybujem. Rusi zdôrazňujú, že majú záujem na stabilnej Európskej únii, ktorá by pre Rusko bola výhodným partnerom. Lenže v Únii platí pravidlo, že aj malé rusofóbne štáty, ako sú napríklad Pobaltské krajiny, môžu zablokovať niektoré partnerské rozhodnutia EÚ vočib Rusku. Potom je Rusko takmer nútené nejednať s Európskou úniou, ale priamo s jednotlivými štátmi.

V tejto súvislosti hovoríte, že Nemecko a Francúzsko sa s Ruskom zbližujú. Ako sa to prejavuje?

Z ekonomického hľadiska by malo spojenie ruských prírodných zdrojov a západoeurópskej technológie veľký význam pre obe strany. Spojené štáty z Európy postupne odchádzajú. S hlavným problémom migrácie, ktorým je problém migrácie, Spojené štáty každopádne Európe nepomôžu. Práve naopak, oni tento problém zhoršovali. Pokiaľ by Rusko a Európska únia tiahli za jedno lano, bolo by to obojstranne výhodné. Ide len o to, kedy si to európski politici uvedomia.