V auguste si integrované cestovné lístky z Trnavy do Bratislavy kúpilo 107 cestujúcich, z toho päť lístkov platilo aj na zóny 100 a 101, teda na bratislavskú mestskú hromadnú dopravu. Železničný uzol Trnava sa zapojil do integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK) od 1. augusta tohto roku.

Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá je koordinátorom IDS BK, teda mala priestor počas prázdninového a dovolenkového obdobia odstrániť možné problémy. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca BID Miroslav Staník. Do IDS BK sú zapojení dopravcovia Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), Slovak Lines, Dopravný podnik Bratislava (DPB) a RegioJet. Pointou integrovanej dopravy je, že cestujúci môže cestovať všetkými štyrmi dopravcami na jeden lístok s jednotnou tarifou.

Počet cestujúcich, ktorí využili integrované lístky, je podľa Staníka vyšší, do štatistiky totiž nie sú započítané papierové lístky z predajných automatov, sieťové predplatné lístky z predajných automatov či 24- alebo 72-hodinové lístky. Započítané neboli ani lístky kúpené cez mobilnú aplikáciu, ak nástupnou zastávkou nebola priamo železničná stanica v Trnave. „V týchto dňoch preto pripravujeme informačnú kampaň, ktorá bude zacielená primárne na cestujúcich z Trnavy. Prostredníctvom tejto kampane predstavíme cestujúcim výhody zapojenia železničnej stanice Trnava do IDS BK, vrátane úspory finančných prostriedkov alebo možnosti kombinácie spojov jednotlivých dopravcov,“ dodal na záver Staník.

„Osobným vlakom sa dá z Trnavy do Bratislavy dostať za 56 minút, pričom zastaví na deviatich zastávkach. Regionálnym rýchlikom (REX) sa dostanú cestujúci z Trnavy do Bratislavy za 36 minút, pričom zastaví na piatich zastávkach,“ uviedol obchodný riaditeľ ZSSK Karol Martinček na augustovej tlačovej konferencii o zapojení Trnavy do IDS BK. Podľa slov generálnej riaditeľky BID Zuzany Horčíkovej sa medzi Bratislavou a Trnavou denne prepraví 20-tisíc ľudí. Tento údaj získali v spolupráci s mobilnými operátormi monitorovaním pohybu sim kariet.

„Sme zapojení do projektu SubNodes, v zmysle ktorého bolo našou úlohou zapojiť sekundárny uzol, teda železničnú stanicu v Trnave, do integrovanej dopravy. Toto považujeme za nultú fázu rozširovania nášho systému za hranice Bratislavského kraja a na ďalšom rozširovaní budeme spolupracovať s trnavskými samosprávami,“ uviedla Horčíková a dodala, že mestská hromadná doprava v Trnave do integrovaného systému zatiaľ zapojená nie je. Integrovaný systém by podľa jej slov mohol aj v celom Trnavskom kraji fungovať v roku 2022.

Začiatkom septembra Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) oznámili, že chystajú zvýšiť priepustnosť trate medzi Bratislavou a Trnavou. V čase špičky by tu mohli vlaky premávať každé tri minúty. Dosiahnu to zhustením siete semaforov, ktoré by mali byť po novom na každom kilometri. Po rokovaní s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Jozefom Viskupičom o tom informoval generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Juraj Tkáč. Toto riešenie označil za pomerne jednoduché, a vzhľadom na predpokladané náklady 20 miliónov eur aj za nie veľmi drahé.