Prezident Bieloruska Alexander Lukašenko s novinármi otvorene hovoril o rusko-bieloruskej integrácii, prezidentských ambíciách Vladimíra Putina ako aj plánoch opustiť odkázanosť krajiny na ruskú ropu. Píše portál "Nezavisimaja".

Rozhovor s ukrajinskými novinármi sa uskutočnil vo štvrtok 26. septembra v Minsku a bol naplánovaný tak, aby sa časovo vykryl s Fórom regiónov Ukrajiny a Bieloruska. To sa bude konať 3. až 4. októbra v ukrajinskom Žytomyre.

V odpovediach na otázky o podstate posilnenia rusko-bieloruskej integrácie prezident uviedol, že okolo tejto témy je až príliš mnoho „uponáhľaných až absolútne nesprávnych, nepresných rozhovorov“, hoci v skutočnosti nič neohrozuje nezávislosť Bieloruska.



„Čoho sa boja?“ Sme suverénny, nezávislý štát. „Posilníme iba ak suverenitu a nezávislosť našej krajiny, bez ohľadu na tom, čo nás to stojí.“ Uviedol prezident. Alexander Lukašenko pripustil, že túto otázku prerokoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.

„Povedal som mu to priamo; Ak máte predstavu, že sa môžeme stať súčasťou Ruska, alebo nejakým spôsobom spojiť s Ruskou federáciou do jedného štátu, tak si to pustite z hlavy.“ Vysvetlil Lukašenko. Hlava Ruskej federácie ho vraj ubezpečila, že „takéto myšlienky nemajú“. Ruský prezident navyše nemá v pláne zostať pri moci za každú cenu a určite nie tým, že pripojí Bielorusko k Rusku. Povedal Lukašenko.



Vodca Bieloruska je presvedčený, že vzťahy Minsku k najbližším spojencom a ich lídrom sú v poriadku. „Môžem mu povedať všetko. Od osobných vecí až ku štátnickým záležitostiam.“ V správnej chvíli jednoducho poviem, čo si myslím a nemusím rozmýšľať nad tým, ako si to vyloží. Povedal o svojom vzťahu s Vladimírom Putinom. Toto vzájomné porozumenie, však obom stranám nebráni riešiť hoci aj určité citlivé otázky. „Pripravili nám úskočný manéver“, priznáva Lukašenko a zároveň dodáva, že z tohto dôvodu bolo Bielorusko nútené hľadať alternatívnych dodávateľov ropy.

„Rusko bolo príliš drahé. Máme tri možnosti dodávky ropy do našich závodov; prvá sa už dávnejšie týkala ropovodu Odessa - Brody, ďalšou je zásobovanie z Odesy po železnici.“ Oba varianty sa podľa Lukašenka ukázali byť drahé. „Prekvapivo, najvýhodnejším variantom sú dodávky z Gdanska cez Poľsko až do Bieloruska."



"Vytvoríme prevodník, ktorým budeme ropu ihneď dodávať do dvoch odberných staníc. Zo štyroch okruhov ropovodu Družba najprv nastavíme dva na reverzný tok.“ Vysvetlil prezident. Tretí smer je cez prístavy Litvy a Lotyšska. Bieloruský prezident ubezpečil, že  tieto plány vôbec nie sú nátlakom na Rusko, ale skutočné „hľadanie alternatívy“ k drahej ruskej rope. Bielorusko modernizovalo svoje rafinérie tak, aby dokázalo spracovať akúkoľvek ropu, nie nevyhnutne ruskú. Ako priznáva prezident, rusom sa tento variant „nepáči“.

Počas rozhovoru s ukrajinskými novinármi sa hlava štátu nevyhla ani otázkam bezpečnosti; Lukašenko prítomných ubezpečil, že jeho krajina sa nikdy nestane vojenským predmostím pre útok na Ukrajinu „v rámci spoločnej akcie s Ruskom“.

„Pokiaľ ide o účasť na nepriateľských akciách, kde by sa domov mali vracať rakvy našich synov - v takom prípade viac nebudem prezidentom Bieloruska“. Rezolútne prehlásil Lukašenko. „Neočakávajte od nás špinavé triky,“ dodáva. Zároveň pripomenul, že Bielorusko a Rusko nemajú spoločnú armádu, existuje však „jediné zoskupenie ozbrojených síl západných smerom, ktorého základom je 75-tisícová bieloruská armáda“.



Keď hovoril o situácii v Donbasse a jeho pripravenosti zúčastniť sa na jeho urovnaní situácie, prezident uznal, že stranami konfliktu sú Rusko a Ukrajina. „Aj keď je pre mňa veľkým problémom zapojiť sa do tohto konfliktu, sme pripravení vyslať tam mierové sily, pohraničnú stráž, jednotky, aké len chcete. Sme pripravení uzavrieť túto časť hranice, ak dôjde k dohode medzi oboma stranami. Budeme sa správať na hranici podľa dohody medzi oboma krajinami - Ukrajinou aj Ruskom,“ uviedol.

Na to takmer okamžite reagoval Kremeľ. Tlačový hovorca ruského prezidenta, Dmitrij Peskov uviedol, že stranami konfliktu sú Kyjev a samozvané republiky Doneck a Lugansk, nie Rusko.

Lukašenko nebol ušetrený ani učebnicovej otázke „Komu patrí Krym?“, novinári sa však skôr zaujímal na názor prezidenta, či sa raz polostrov navráti Ukrajine. „Myslím, že nie.“ Začal Lukašenko. „Podľa prezidenta (Ruska pozn. autora) je táto otázka uzavretá raz a navždy.“

V ruskej spoločnosti vládne konsenzus. Podľa Lukašenka neexistuje na svete žiadna sila, ktorá by dokázala Krym opäť vrátiť Ukrajine bez súhlasu Ruska. „A v tom smere nevidím žiadnu snahu“, povedal Lukašenko. Domnieva sa tiež, že ak by sa Ukrajina a Bielorusko po páde ZSSR nevzdali držby jadrových zbraní, privlastnenie Krymu Ruskom by nikdy nebolo možné.

Pokiaľ ide o Donbas, toto územie by podľa Lukašenka malo byť Ukrajinské. „Musíme podniknúť nutné kroky, aby sme vojnu zastavili a toto územie začali postupne vracať späť Ukrajine.“ Uzatvára bieloruský prezident s tým, že „Ukrajina musí zostať jednotná a nedeliteľná“.