Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)
Od Saudskej Arábie až po Antarktídu ...
Útok dronov a riadených striel na dve ropné rafinérie v Saudskej Arábii ešte viac dopomohol prerozdeliť trh s ropou v prospech USA. Tento proces sa začal v roku 2011 agresiou voči Líbyi. Odvtedy tam panuje chaos. Pred vojnou produkovala Líbya až 1,6 milióna barelov za deň. Dnes je to niečo vyše jedného milióna barelov denne. Časté vojenské akcie však ohrozujú aj túto produkciu.
Vláda Spojených štátov medzitým uložením sankcií oslabila na trhu aj pozíciu Iránu a Venezuely.
V dôsledku útoku na saudské rafinérie bola vyradená z prevádzky továreň na oddeľovanie ropného oleja (GOSP) v Abqaiq. Práve ona je kritickým prvkom celej ropnej infraštruktúry Saudskej Arábie. Jej výrobná kapacita je 7 miliónov barelov denne. Práve tam smeruje vyťažená ropa z jedného z najväčších nálezísk na svete Ghawar a ťažba zo Shaybah. Jasným zámerom útoku tak bolo ochromiť ropný priemysel saudskoarabského kráľovstva. Oprava poškodených zariadení by mohla trvať až rok. Uvádzajú noviny The Wall Street Journal. Takú presnosť súčasných zásahov na objekty ropného priemyslu Saudskej Arábie bolo možné dosiahnuť iba nasmerovaním pomocou satelitnej navigácie. A takú podľa oficiálnych zdrojov nemajú ani jemenskí povstalci Húsíovia a ani obviňovaný Irán. Uviedol ruský vojenský analytik Alexander Sobjanin pre Fond pre strategickej kultúry.
Po oslabení Líbye, Venezuely, Iránu a teraz Saudskej Arábie na ropnom trhu sa Spojené štáty iste nezastavia. Na rade je zrejme vytlačenie Ruska z európskeho trhu s uhľovodíkmi. Tiež sú dobre známe americké plány na vyhnanie Ruska z Arktídy.
Pentagon má už tiež plány na vojnu v Antarktíde. Predstavil ich ešte 30. júla 2019 veliteľ amerických vzdušných síl v indotichomorskej oblasti, štvorhviezdičkový generál Charles Brown. Podľa neho sa Washington chystá Antarktídu militarizovať. Ako to robí v Arktíde. Vojna sa podľa generála začne v roku 2048. Vtedy vyprší platnosť Antarktickej zmluvy. Tá zatiaľ zabezpečuje civilné využívanie šiesteho kontinentu na výlučne mierové účely.
O potrebe ukončenia platnosti tejto zmluvy je úplne presvedčený profesor geopolitiky na London University Klaus Dodds. Podľa neho už svoj účel splnila. Niekoľko desaťročí tvorila rámec pre podporu výskumu, medzinárodnú spoluprácu a zabraňovala vojenským aktivitám. Zároveň pomáhala chrániť životné prostredie. Účastníkom zmluvy, USA, Veľkej Británii, Austrálii, Novému Zélandu, Rusku, Nórsku, Nemecku, Čile a Argentíne, však podľa Doddsa do budúcna bráni využiť príležitosti a stimuly pre rozvoj týchto oblastí. „Po roku 2048 možno Antarktídu rozdeliť medzi národy ako každú inú časť planéty. Podobne aj oceán, ktorý ju obklopuje," uviedol britský analytik.
Minulý rok schválil argentínsky prezident Mauricio Macri vytvorenie troch vojenských základní USA v krajine. Prvá základňa sa bude nachádzať v provincii Neuquen. Neďaleko obrovského náleziska bridlicového plynu Vaca Muerta. Na jeho ťažbe sa podieľajú spoločnosti Chevron, Exxon Mobil a Rocca Group. Druhá základňa môže kontrolovať cestu na juh. Mala by byť v Ushuaia, hlavnom meste Ohnivej Zeme (Tierra del Fuego). Ide o najjužnejšiu provinciu Argentíny. Odtiaľ možno Antarktídu pohodlne spravovať. Ruka v ruke „s britským partnerom, ktorý si privlastnil Malvínske ostrovy“, tvrdí Miguel Bonasso. Slávny argentínsky spisovateľ a politik. Svojho času tiež člen partizánskej organizácie Montoneros. Tretia základňa sa má nachádzať v provincii Misiones. V pásme spoločných hraníc Argentíny, Paraguaja a Brazílie. Pod týmto územím sa nachádza obrovský sladkovodný zdroj Guarani. Tretí najväčší na svete. "Náhoda, samozrejme," hovorí ironicky.
Francúzsky novinár Thierry Meyssan na svojej webovej stránke „Voltaire Network“ hovoril o projektoch Veľkej Británie, Izraela a Čile v Argentíne. Meyssan píše, že na konci vojny o Falklandy bola kontrola vzdušného priestoru v južnej časti krajiny a nad Antarktídou prevedená na letecké sily Spojeného kráľovstva. Argentína teraz musí informovať Veľkú Britániu o všetkých svojich operáciách v tejto oblasti. Začiatkom 2000. rokov začali Veľká Británia a Izrael na juhu Argentíny, v Patagónii, s realizáciou nového projektu. Obrovské územia Ohňovej Zeme kúpil britský miliardár Joe Lewis. Výsledkom je vybudované letisko s dvojkilometrovou pristávacou dráhou. Môže prijímať tak civilné ako aj vojenské dopravné lietadlá. Meyssan uvádza, že indiáni Mapuche žijúci v argentínskej a čílskej Patagónii boli veľmi prekvapení, keď sa v Londýne zrazu zjavila istá organizácia s názvom Resistencia Ancestral Mapuche. V preklade čosi ako „Odpor starovekého Mapuche“. Tá okamžite požadovala nezávislosť pre toto pôvodné obyvateľstvo Argentíny i Čile. V súčasnosti je považovaná za oficiálne separatistické hnutie Mapuche. Hoci sú jeho vodcovia financovaní Georgeom Sorosom.
Cieľom Američanov a ich spojencov, prízvukuje Bonasso, je „zaviesť strategickú kontrolu v oblastiach s obrovskými prírodnými zdrojmi“.
Pod vplyvom reštrukturalizácie svetových trhov, transkontinentálnych dopravných trás a finančných tokov sa južný Atlantik stáva ďalšou arénou zvýšeného vojenského záujmu. Nemecký Marshallov fond nedávno vypracoval správu, podľa ktorej sa južný Atlantik v blízkej budúcnosti zmení na nové centrum zdrojov energie. Dokonca porovnateľné aj s Blízkym východom. Okrem Spojených štátov a ďalších už uvedených krajín, by sa o toto bohatstvo radi podelili aj Brazília, India i Čína.
V septembri 2018 Národná geopriestorová spravodajská agentúra (NGA) USA, ktorej úlohou je aj príprava terénnych máp pre americkú armády, vydala veľmi zaujímavú mapu Antarktídy. Mapa umožňuje vysoké rozlíšenie s detailmi na úrovni veľkosti auta. Pracovne ju nazvala "Referenčný model Antarktídy“. Mapa pokrýva približne 98 percent povrchu šiesteho kontinentu. Umožňuje pohodlne prezerať jednotlivé objekty až do veľkosti dvoch metrov.
Pentagon sa teda už v súčasnosti púšťa do prípravy plánov proti americkým konkurentom na južnej pologuli. V snahe získať kontrolu nad zdrojmi celého sveta sa ale USA môžu ocitnúť v situácii, že si proti sebe postavia celý svet.