Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

USA plánujú kúpiť grécky prístav v Alexandroupolise

USA sa plánujú zúčastniť na privatizácii strategicky dôležitého gréckeho prístavu Alexandroupolis. Potvrdil to americký veľvyslanec v Grécku Jeffrey Payette. „Alexandroupolis je kľúčovým článkom v oblasti európskej energetickej bezpečnosti, regionálnej stability a hospodárskeho rastu. Preto USA a Grécko úzko spolupracujú na presadzovaní našich spoločných záujmov v oblasti bezpečnosti a hospodárstva,“ citovala veľvyslanca tlačová služba amerického zastupiteľstva.

Vyhlásenie Payetta odznelo pri príležitosti slávnostného vyzdvihnutia bagra Oľga. Ten sa potopil v miestnom prístave v roku 2010. A niekoľko rokov znemožňoval jeho plné využitie. USA zaplatili celkovo 2,3 milióna dolárov za jeho vyzdvihnutie. Na slávnostnej príležitosti sa spolu s americkým veľvyslancom zúčastnil aj grécky minister obrany Nikolaos Panayotopoulos. Rozmiestnenie amerických vojakov v prístave podľa neho posilní strategickú stabilitu v regióne.

Málo kto zo zúčastnených ale venoval pozornosť názvu zachráneného plavidla. Vyzdvihnutý bager totiž nesie meno bývalej gréckej kráľovnej Oľgy. Pôvodným menom Oľga Konštantínovna Romanovová. Veľkovojvodkyňa sa stala manželkou gréckeho kráľa Georgija I. A niekto v tom môže vidieť aj istú symboliku. Plavidlo s menom ruskej „kráľovnej všetkých Helénov“, narodenej v Cárskom sele vyzdvihnú za americké peniaze ... Svojho času práve Rusko pomohlo Grékom oslobodiť sa spod stáročnej osmanskej nadvlády.

Gréci sa chystajú privatizovať, teda vlastne predať, strategický prístav hlavne z núdze. Faktom je, že Grécko je už dlho hlboko zadlžené. Uskutočňujúca sa rozsiahla privatizácia štátnych aktív má zaplátať rozsiahle diery v štátnom rozpočte. Za poskytnutie finančnej pomoci od medzinárodných veriteľov Gréci zaradili do privatizácie veľké štátne spoločnosti, námorné prístavy i letiská. Na používanie druhého najväčšiemu prístavu v Thessaloniki získala skupina západných spoločností koncesiu do roku 2051. Celkovo za 232 miliónov eur. A hlavný prístav v Grécku, Pireus, ovládajú Číňania. Väčšinových 51 % jeho akcií vlastní čínska spoločnosť COSCO. Grécko, so stále najväčšou obchodnou flotilou na svete, zostalo bez najväčších prístavov ...

Politické pozadie amerického záujmu o Alexandroupolis objasnil publicista Paul Antonopoulos. Potvrdil, že USA ozaj plánujú tento prístav kúpiť. Podľa neho kým Turecko posilňuje vzťahy s Ruskom, USA sa zasa stále viac zbližujú s tradičným tureckým rivalom, Gréckom. Ak by sa USA zmocnili Alexandroupolisu a tým ovládali Dardanely, zablokovali by Rusko v Čiernom mori.

Prístav Alexandroupolis má osobitný význam pre politiku USA na Balkáne a vo vzťahu k Rusku. Je jedným z uzlových bodov ropovodu Grécko - Bulharsko a transjadranského plynovodu. Alexandroupolis sa nachádza v blízkosti Tureckom kontrolovaného prielivu Dardanely, ktorý spája Egejské a Stredozemné s Čiernym morom.

„Získaním prístavu Alexandroupolis môžu NATO a ozbrojené sily USA, “ píše Paul Antonopoulos, „v priebehu niekoľkých hodín preniknúť na Balkán a ľahko zastaviť ruský obchod cez Čierne more so zvyškom sveta a blokovať Dardanely“.

Turecké lietadlá denne porušujú vzdušný a námorný priestor Grécka. Turecký prezident navyše hrozí, že sa zmocní gréckej časti Cypru. Pred niekoľkými týždňami vystúpil pred mapou zobrazujúcou východné ostrovy Grécka v Stredozemnom mori, ktoré zabralo Turecko. A pred niekoľkými dňami Turecko odstránilo z online mapy grécky ostrov Castellorizo. Prezentovalo tak svoju kontrolu nad rezervami ropy a zemného plynu. Zároveň sa vyhráža, že Grécko zaplaví davmi nelegálnych prisťahovalcov. „Ak sa grécke vedenie rozhodne prijať návrh USA a predá ostrov Alexandroupolis, bude to pre ruskú bezpečnosť veľký problém,“ uzatvára Antonopoulos. Rusko má podľa neho "jedinečné postavenie, aby mohlo konať a nájsť cestu k trvalému mieru medzi Gréckom a Tureckom. A môže zabrániť aj kúpe prístavu Alexandroupolis Američanmi".

Minulý rok sa pod vládou strany SYRIZA vtedajší minister obrany Panos Kammenos obrátil na ministra obrany USA Jamesa Mattisa. Navrhol mu, aby USA zvýšili svoju vojenskú prítomnosť na území Grécka. Výmenou za poskytnutie územia vojenským základniam USA bola Grécku prisľúbená rozsiahla finančná podpora. Strategické plány USA rátajú s úplnou kontrolou nad Balkánskym polostrovom a východným Stredozemím. To prirodzene vylučuje akúkoľvek možnosť posilnenia pozícií Ruska na Balkáne. V týchto plánoch zohráva Grécko osobitnú úlohu.

Washington má v úmysle otvoriť ďalšie tri nové vojenské základne v Grécku. Už v roku 1951 vznikla námorná základňa na severozápadnom pobreží ostrova Kréta. Aktívne ju využíva americké námorníctvo. V zálive sa nachádza podmorský prístav pre ponorky a v susedstve dokonca raketový komplex NATO. Letisko Araxos na Peloponézskom polostrove využívajú letecké sily NATO. A o rozmiestnení amerických vojenských základní vo Volos, Larise a Alexandroupolise sa začalo hovoriť v minulom roku.

Američania už teraz cez Alexandroupolis prepravujú helikoptéry na svoje základne vo východnej Európe. Letisko Larisa, na ktorom sa nachádza 110. bojová peruť gréckych vzdušných síl, sa stalo základňou amerických bezpilotných útočných rakiet Reaper MQ-9. Americké stíhačky F-22 Raptor boli tiež premiestnené na letisko Larisa. Vo Volos majú byť zároveň umiestnené americké tankovacie lietadlá a stíhacie bombardéry F-35. Grécko a USA tiež rokujú o vytvorení leteckej základne v Karpathose. Tam chcú Spojené štáty rozmiestniť lietadlá F-22 Raptor a nasadiť protiraketové obranné systémy Patriot.

Doposiaľ je otázka, či sa všetky tieto nové americké základne v Grécku objavia a či dôjde k dohode o kúpe prístavu Alexandroupolis Američanmi, otvorená. Vláda je v zásade na dohodu pripravená. To ale nič nemení na fakte, že tradičné priateľské vzťahy Grékov s Ruskom pretrvávajú.

Autor tohto komentára navštívil Alexandroupolis pred dvoma rokmi s vládnou delegáciou Petrohradu. Prístav je rovnako ako Thessaloniki družobným ruskému mestu na Neve. Petrohradská delegácia spolu s Grékmi a ruskými diplomatmi položili vence k nedávno odhalenej pamätnej doske. Je venovaná ruským vojakom 9. Staroingermanlandského pluku, ktorí bojovali v rusko-tureckej vojne v rokoch 1877 až 1878. A padli v bojoch za oslobodenie Alexandroupolisu.

Pozoruhodným dôkazom postoja bežných Grékov k Rusku bol pochod námorníkov v Alexandroupolise. Námorníci lode „Cézar Kunikov“ Čiernomorskej flotily, ktorý navštívili Grécko, pochodovali pod Andrejevskou vlajkou.

Pochod ruských námorníkov v Alexandroupolise v auguste 2017