Hlavnou témou týždňa vo vrcholovej medzinárodnej politike je nepochybne 74. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Najväčšia pozornosť je venovaná eskalácii iránskej krízy. Nie klimatickej zmene a ani Grete Thubergovej. Svet je naozaj v ohrození výraznej a prudkej klimatickej zmeny, ale Iránsky konflikt je omnoho horúcejšia téma, ktorú ani napriek premyslenému marketingu Švédskych ekoaktivistov nie je možné zatieniť hysterickým plačom mladučkej aktivistky. 

Počas zasadnutia budú v utorok ostro sledované najmä vystúpenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho iránskeho kolegu Hassana Rúháního. Prezident Rúhání odmieta obvinenia z destabilizácie sveta a z útokov na saudské ropné spoločnosti, a navrhol alternatívny bezpečnostný projekt v Perzskom zálive. Zároveň celý svet s nádejou očakáva možné rokovanie, alebo aspoň spoločné vyhlásenie medzi dvoma hlavnými oponentmi - predstaviteľmi Spojených štátov a Iránu. Stále je veľkou otázkou, či ešte existuje nádej na akúkoľvek komunikáciu medzi týmito dvomi stranami. Donald Trump ale uviedol, že síce nemá v pláne stretnúť sa s Hassanom Rúháním, dodal však, že „nič nemožno nikdy vylúčiť“.

Týždeň trvajúce rokovanie 74. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN potrvá do 30. septembra. V oficiálnom programe figurujú aj otázky boja proti chudobe, vzdelaniu a zmene klímy. Tie však zatieňuje snaha o takmer okamžitú a obsiahlu diskusiu o významných medzinárodných krízach a konfliktoch. Situácia okolo Iránu sa tak dostala úplne do popredia, keďže situácia sa zhoršila najmä po útokoch na saudské ropné zariadenia ešte 13. septembra, po ktorých nasledovali prípravy na represívne opatrenia USA voči Teheránu. „Budem hovoriť o Iráne a ekonomike. Vo vzťahu k Iránu sa toho deje oveľa viac, než si myslíte.“ Potvrdil prezident USA Donald Trump.

Americký prezident, ktorý sa v utorok objavil na plenárnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, objasnil svoj zámer tvrdo konfrontovať Teherán a stále nevylúčil žiaden z možných scenárov. „Pokiaľ bude iránska hrozba pokračovať, sankcie sa nezrušia. Naopak, budú ešte viac posilnené. USA sa nesnažia o konflikt so žiadnou krajinou. Chceme mier, spoluprácu a vzájomný prospech pre všetkých. Ale vždy budem chrániť primárne záujmy Ameriky,“ varoval Donald Trump.

Spojeným štátom sa podarilo dosiahnuť významné "dočasné" víťazstvo v medzinárodnej diskusii o tom, odkiaľ pochádza hlavná hrozba pre stabilitu mieru vo svete. Traja kľúčoví americkí spojenci - Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo - vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom obviňujú Teherán z útokov na podniky Saudskej Aramco z 13. septembra v Perzskom zálive . Iránske ministerstvo zahraničných vecí vo svojej odpovedi uviedlo, že ide o „nezodpovedné vyhlásenie“ a „povinnú jazdu“ vedúcich predstaviteľov troch európskych štátov.

Zatiaľ čo Spojené štáty a ich spojenci obviňujú Teherán z eskalácie v Perzskom zálive, kroky Washingtonu na jednostranné odstúpenie od jadrovej dohody s Teheránom, ktoré krízu eskalovali, však nenašli až takú jednomyseľnú podporu.

Prejav Iránskeho prezidenta je na programe v stredu. Očakáva sa, že Irán sa bude snažiť na tieto nezhody medzi západnými spojencami upozorniť. Iránsky prezident pred odletom do New Yorku sľúbil, že na 74. zasadnutí Valného zhromaždenia predloží svoj návrh medzinárodnej koalície, ktorú nazval „Koalícia nádeje“. Podľa Rúhániho plán Teheránu - „Iniciatíva mieru v Hormuzskom prielive“ - zabezpečuje mnohostranné akcie, v rámci ktorých „Irán v spolupráci s krajinami tohto regiónu“ zabezpečí bezpečnosť plavby v Perzskom a Ománskom zálive, ako aj Hormuzskom prielive. Pripomeňme iba, že americký plán, ktorý je alternatívou k iránskej iniciatíve, predpokladá vytvorenie medzinárodnej vojenskej koalície, vedenej Spojenými štátmi v tomto regióne, ktorá bude hliadkovať vo vodách v blízkosti Iránu a Jemenu.

Dôkazom toho, že americká strana si je plne vedomá akútnosti diskusie, ktorá sa odohráva v New Yorku o všetkých zložkách iránskej krízy, a jej cieľom je maximalizovať komplikovanú komunikáciu Teheránu s inými svetovými hráčmi, boli opatrenia, ktoré Washington prijal proti iránskej delegácii. Americké úrady obmedzili jej možnosti, pohybovať sa po New Yorku. Okrem toho, podobne ako ruská delegácia, z ktorej desať členov nedostalo víza do Spojených štátov, iránska delegácia pricestovala do New Yorku takisto značne obmedzená, keďže tretinu zamýšľaných členov delegácie USA odmietli. Ešte minulý štvrtok bola otázka účasti samotného prezidenta Rúháního a iránskeho ministra zahraničných vecí Javada Zarifa veľmi nejasná a povolenie ich účasti na zasadnutí OSN prišlo až na poslednú chvíľu.

Napriek týmto zložitým podmienkam sa iránsky vodca pokúsil začať protiútok. Ešte predtým, ako prezident Trump navštívil zasadnutie Valného zhromaždenia, sa Hassanovi Rúhánímu podarilo stretnúť s vodcami Francúzska a Talianska, ktorí, aj keď s výhradami, hovorili v prospech dialógu s Iránom. Neskôr sa stretol s japonskou premiérkou Shinzo Abe a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Po stretnutí s francúzskym lídrom Emmanuelom Macronom, iránsky líder ohlásil diskusiu o teheránskej „Hormuzovej mierovej iniciatíve“. „Prezident Macron privítal iránsku regionálnu bezpečnostnú iniciatívu, upriamil pozornosť na úsilie Francúzska o udržanie dohody o jadrovej energii a zdôraznil potrebu európskej spolupráce s ostatnými stranami dohody vrátane Ruska a Číny,“ uviedol Rúhání vo vyhlásení. Po stretnutí Rúháního s talianskym premiérom, podporil Giuseppe Conte dialóg s Teheránom. „Rokovací proces je najlepším riešením a musíme trpezlivo spolupracovať, pretože dialóg je jediný spôsob,“ uviedol. Podobné stanovisko zaujali aj predstavitelia Nemecka a Japonska.