Poslanci parlamentu neschválili ani jeden zo štyroch návrhov na obmedzenie prístupu žien k interrupciám, a to napriek tomu, že ich k tomu vyzývalo 50 000 účastníkov Národného pochodu za život. Aký je k tomu postoj Socialistov?

Poviem len toľko, že chvalabohu. Ja som zhrozený z toho, čo v poslednom čase rieši táto spoločnosť a že sa nás niektorí fanatici pokúšajú vrátiť do stredoveku. Národný pochod za život pre mňa nie je reálnym ukazovateľom vôle spoločnosti práve tak ako ním neboli ani protesty Za slušné Slovensko. Je to skôr ďalší dôvod na dlhodobo neriešenú odluku cirkvi od štátu, ku ktorej sme sa zaviazali pred tridsiatimi rokmi.

Prečo?

Pretože ak katolícka cirkev spoluorganizuje podujatie, ktorého hlavný koordinátor Marek Michalčík vyhlasuje, že znásilnenie nie je dôvod na potrat a hovorca pochodu Tomáš Kováčik s plnou vážnosťou tvrdí, že potrat nepripúšťa ani pri ohrození života ženy a znásilnenej by donosenie plodu dalo nový zmysel života, potom každému, kto ešte nepotratil všetok rozum, musí byť jasné, že toto nie je postoj väčšiny žien, že toto nie je vo verejnom záujme slovenskej spoločnosti. A ak sa chce katolícka cirkev podieľať na takomto ponižovaní žien a ohrozovaní ich života a zdravia, potom ja s tým nechcem mať nič spoločné a štát, ktorý má podľa ústavy zachovávať neutralitu v náboženských otázkach, by takéto organizácie nemal financovať.

Nie je to príliš tvrdý postoj voči cirkvám? Tie predsa plnia aj spoločenskú funkciu, podieľajú sa na charitatívnej činnosti.

Nech sa páči, na sociálnych aktivitách budem s cirkvami rád spolupracovať, hoci aj tu treba podotknúť, že na túto činnosť nedávajú cirkvi vlastné peniaze, ale dostávajú dotáciu z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale prečo nie sú výraznejšie práve v tejto oblasti, ale sú doslova posadnuté sexom? Prečo neorganizuje katolícka cirkev pochody za výraznejšiu pomoc chudobným, ako by to dnes určite robil František z Assisi, prečo neorganizuje pochody proti zneužívaniu detí svojimi vlastnými kňazmi? Ja nemám záujem brojiť proti cirkvám. Tolerantných praktizujúcich veriacich si vážim viac ako militantných ateistov. Ale som zásadne proti tomu, aby cirkev zneužívala štátne peniaze na propagáciu svojich ideologických postojov a aby štát korumpoval cirkvi na politické účely. A nie je to len môj subjektívny názor. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Sociologický ústav SAV si takmer 80 percent občanov (presnejšie 79, 81 %) myslí, že duchovní by sa nemali miešať do politiky. Hovorme teda o tomto, ako odstrániť klerikalizmus zo slovenskej spoločnosti, ako zabrániť zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Táto otázka visí vo vzduchu takmer tridsať rokov, je poslednou nesplnenou požiadavkou Nežnej revolúcie, no kým nás ministerstvo kultúry celé desaťročia balamutilo, že pracuje na odluke, nakoniec šéfka rezortu Laššáková predložila návrh zákona, podľa ktorého dostanú cirkvi ešte viac peňazí a budú mať ešte väčšiu voľnosť v tom, čo s nimi môžu robiť. Ja to považujem za nehoráznosť.

Čo teda navrhujete?

Nebudem vymýšľať koleso, cirkvi by si mali veriaci financovať sami, budú tak slobodnejšie. Keď to funguje vo väčšine európskych krajín, keď to funguje dokonca aj v silno katolíckom Poľsku, neviem, prečo by práve u nás mala byť cirkev so štátom previazaná. Opakujem, ja si skutočných veriacich hlboko vážim, vyžaruje z nich láska, sila a pokoj. Keď som kandidoval za prezidenta, vyslovil som želanie, že ako hlava štátu by som sa chcel viac radiť s duchovnými autoritami, a toto stále platí. Ale zároveň som presvedčený, že vzťahy štátu a cirkví treba upraviť smerom k väčšej nezávislosti.

Nebojíte sa, že si týmito odvážnymi vyhláseniami odplašíte voličov? V otázke odluky je opatrnejšie už aj Progresívne Slovensko, ktoré navrhuje len diskusiu...

No jasné, tri desaťročia sa tu nič iné nerobí, len mláti prázdna slama a keď ich vyzvete k činu a jasnému postoju, odrazu chcú diskutovať. To nie je znak uvážlivosti, ale strachu. My sa netrasieme za mocou, preto s hodnotovými otázkami nekalkulujeme. Pozrite sa, ja som presvedčený, že v kultúrnych otázkach sme vo vleku extrémnych postojov, ktoré už dávno neodzrkadľujú názory väčšinovej spoločnosti. A keďže extrémisti boli vždy hlučnejší a vulgárnejší, panuje tu strach prejaviť vlastný názor. Obrana práv ľudí s inou sexuálnou orientáciou nie je ani zďaleka liberálnou agendou. Vo Veľkej Británii presadili registrované partnerstvá konzervatívci a arciknieža konzervatívcov, americký prezident Donald Trump vo včerajšom prejave na Valnom zhromaždení OSN vyjadril solidaritu s LGBT komunitou. Ale Slováci sú podľa prieskumu Eurobarometra k homosexuálom najmenej tolerantní z celej EÚ. Prečo je to tak? Lebo gayovia a lesby môžu za vaše pokašľané životy? Nie. Preto, lebo táto otázka sa stala predmetom ideologizácie. Podobne je to aj s migrantmi. Minulý rok dostalo na Slovensku politický azyl menej utečencov ako má Boris Kollár detí, ale niekto sa z toho stále snaží urobiť top tému.

Aké dôležité sú pre vás kultúrne otázky?

Nemám problém s registrovanými partnerstvami, ale nie je to pre mňa prioritná záležitosť. Socialisti svoje priority jasne vytýčili, sú nimi sociálne, mierové a environmentálne otázky. V čase, keď ďalšia kríza klope na dvere, keď prepúšťajú nielen v košickom U. S. Steel, ale aj vo Svidníku, Dubnici a inde, keď sa nám pred očami rúca školstvo, zdravotníctvo a seniori nevedia vyžiť zo svojich dôchodkov, mi príde naozaj scestné, koľko priestoru venujú médiá zástupným témam.

Zákaz potratov považujete za zástupnú tému?

Samozrejme. Je to zástupná téma sociálnych problémov. Je nesmierne pokrytecké, ak sa ochranou života oháňajú aj tí, ktorí chceli ešte nedávno sterilizovať rómske ženy, ak po rovnosti nenarodených volajú tí, ktorí odmietajú rovnosť už narodených. Mňa nedostanete do roviny, že by som bol za potraty. Som vášnivo za život! Zažil som stratu nenarodeného dieťaťa a prežíval som to rovnako ťažko ako jeho statočná matka. Odvtedy som presvedčený, že právo človeka narodiť sa treba chrániť, že k tomu nemožno pristupovať ľahkovážne, že verejná diskusia o tejto téme by mala byť citlivejšia. Rovnako som však presvedčený, že konečná ťarcha a možnosť rozhodnutia musí ostať na matke, že jej toto právo nemôže vziať nijaký holohlavý zákonodarca.

Čo teda navrhujete?

Na Slovensku vždy budú žiť konzervatívnejší i liberálnejší ľudia, ale nemusia sa nenávidieť. Najprv riešme to, na čom sa vieme dohodnúť. Netrestajme nešťastné ženy, ale pomôžme im správne sa rozhodnúť. My v hnutí Socialisti.sk napríklad navrhujeme zvýšenie materského príspevku na úroveň predchádzajúcej mzdy matky a rodičovského príspevku na úroveň priemernej mesačnej mzdy. Chceme zvýšiť sociálnu ochranu všetkých rodín, vrátane neúplných a menej tradičných, dôchodcov, zdravotne postihnutých a rodín bez príjmu. Máme v pláne výrazne motivačne zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa ako to urobili Rusi. Toto je tá najprirodzenejšia cesta ako podporiť pôrodnosť. Ale nie tak, že partička chlapov sa postaví pred kamery a začne znásilneným ženám kázať, že ich tragédia im dáva zmysel života a že sa musia s pokorou podrobiť svojmu údelu. Nijaký muž, opakujem nijaký muž nemá právo toto vysloviť.

Keď ste už spomenuli utečencov, aký je váš postoj k najnovšiemu návrhu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na povinné prerozdeľovanie migrantov v členských štátoch EÚ?

Hoci som poukázal na to, že otázka migrantov sa u nás zbytočne nafukuje a politicky zneužíva, tu je môj postoj úplne jasný: tvrdo odmietam takéto návrhy. Nie preto, že by som zdieľal všetky tie rasistické bájky o utečencoch, ale preto, že práve krajiny ako Francúzsko stále odmietajú riešiť hlavnú príčinu migračnej vlny, hoci ju všetci veľmi dobre poznajú: zastavenie vojen na Blízkom východe a prerušenie dodávok zbraní do konfliktných oblastí. My sa nepohneme ďalej, ak nezačneme odstraňovať príčiny, nie dôsledky migračnej krízy. A zdá sa, že veľmoci na to nemajú vôľu. Slovensko by do týchto diskusií malo vstúpiť sebavedomo a aktívne. To znamená, že nielen zablokovať podobné plány Paríža v Európskej rade, ale aj navrhnúť okamžité ukončenie imperiálnych vojen a namiesto zbrojenia financovať politickú, ekonomickú a environmentálnu stabilizáciu blízkeho zahraničia EÚ. To je ten najefektívnejší príspevok k našej bezpečnosti.