Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) víta aktivity, ktorých cieľom je okrem dofinancovania zdravotníctva v tomto roku aj celkové zvýšenie zdrojov do tohto rezortu v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Ivana Vaněková.

"Naším spoločným cieľom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom tak, aby sme s dostupnými zdrojmi dokázali poskytnúť kvalitnú, dostupnú a ekonomicky efektívnu zdravotnú starostlivosť. Ide o poskytovanie služby, s ktorou sú bezprostredne spojené náklady a teda aj výdavky," priblížila Vaněková s dôvetkom, že problém nedostatku zdrojov na pokrytie prevádzkových, ale aj investičných výdavkov sa týka aj AŠN.

Bezodkladné dofinancovanie zdravotníctva v tomto roku o 150 miliónov eur žiadajú aj zástupcovia ambulancií, nemocníc, zdravotných poisťovní aj strešnej pacientskej organizácie. Podpísali preto memorandum, v ktorom poukazujú na to, že súčasný rozpočet pre zdravotníctvo nepostačuje.

V memorande sa spomína zvýšenie miezd v zdravotníctve, sociálne balíčky, rekreačné poukazy, zníženie platieb za poistencov štátu i nižší rast ekonomiky. Ochrana života a zdravia občanov je podľa signatárov ohrozená.

Memorandum podpísali prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth, prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová, Slovenská komora zubných lekárov, Zväz ambulantných poskytovateľov, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR Katarína Kafková, vrátane šéfov všetkých troch poisťovní pôsobiacich na Slovensku.

Generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana ešte 10. septembra avizoval, že do konca mesiaca by malo byť jasné, koľko peňazí bude potrebných na dofinancovanie rezortu zdravotníctva. Inštitút je posledných 13 mesiacov zodpovedný za prípravu rozpočtu pre zdravotníctvo. Jeho šéf súhlasí s tým, že dofinancovanie bude určite potrebné.

Dofinancovanie bude však podľa Smatanu určite potrebné z viacerých dôvodov. "Časť je našou chybou," komentoval šéf IZP s tým, že keď inštitút pripravoval rozpočet, nerátal s infláciou či s časovým posunom niektorých zmlúv, ale napríklad ani s vysokým nárastom cien energií. Otázkou podľa jeho slov je, ako systém nastaviť tak, aby sa potreba dofinancovania nezopakovala. Na to, aby bolo jasné, aká presná suma na dofinancovanie bude potrebná, je potrebné poznať napríklad výšku sumy, o ktorú prídu zdravotné poisťovne pre zákon, ktorý ruší vymáhanie starých exekúcií.