Komentára Nikolaja Bobkina (Fond strategickej kultúry)

Trumpova administrácia prešla do druhého kola

Spojené štáty pošlú ďalšie jednotky spolu s protivzdušnou obranou a protiraketovými obrannými systémami do Perzského zálivu. Ide o reakciu na útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii, z ktorých Trumpova vláda obviňuje Irán. Pentagon môže tiež posilniť počet vojenských lietadiel v oblasti a predĺžiť pobyt lietadlovej lode Abrahám Lincoln.

Spojené štáty okrem toho plánujú vyslať ďalších 900 vojakov, jednu letku 12 bojových lietadiel, niekoľko špionážnych lietadiel a zvýšiť počet zamestnancov obsluhujúcich batérie Patriot v Saudskej Arábii o 600 špecialistov. Vojaci a vybavenie budú súčasťou najmä údernej skupiny Abrahám Lincoln. Tiež ďalších operačných formácií, ktoré už sú v regióne nasadené. The New York Times v komentári k tomuto rozhodnutiu uvádza, že Trump sa zameriava na ochranu Saudov, ale odmieta napadnúť Irán.

Americký prezident naopak tvrdí, že môže Irán zasiahnuť „za minútu“. A jeho zdržanlivosť by mala byť vnímaná ako znak sily. Je pravda, že niektorí odborníci vnímajú Trumpovo správanie ako snahu zarobiť na strachu monarchií nachádzajúcich sa v Perzskom zálive.

Ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo, že napriek námietkam Kongresu naliehavo podporí predaj zbraní Saudskej Arábii a ďalším arabským spojencom  v hodnote 8,1 miliardy dolárov. Zákonodarcovia USA už viac ako rok blokujú dodávky zbraní do Saudskej Arábie. Rijád obviňujú z vraždy novinára Jamala Khashoggiho a civilných obetí v Jemene. Keď však Saudskoarabčania požiadali amerického ministra zahraničných vecí, aby v konfrontácii s Iránom USA „rozšírili svoje schopnosti“, Biely dom s tým okamžite súhlasil. A obišiel pritom námietky Kongresu.

Donald Trump má osobitné väzby s kráľovskou rodinou v Saudskej Arábii. Senátor Bob Menendez, hlavný demokrat vo Výbore pre zahraničné vzťahy Senátu, uviedol, že Trumpova administratíva používa „faktor Irán“ ako zámienku na neplnenie požiadaviek zákona o kontrole vývozu zbraní. Podľa jeho názoru administratíva nebola schopná vysvetliť, čím je stav v Perzskom zálive ozaj výnimočný. Má pochybnosti o naliehavosti dodávok zbraní. Dostanú sa totiž do výzbroja nie skôr než o dva alebo tri roky. Trumpovo náhlenie s predajom zbraní skôr naznačuje jeho osobný záujem, tvrdí Menendez. Navyše, Saudská Arábia ani nemá s USA dohodu o spojenectve, podľa ktorej by sa mali angažovať pri ochrane saudskoarabského kráľovstva.

V súvislosti s reakciou prezidenta USA na útoky na Saudskú Arábiu si nemožno nevšimnúť jeho slová, že Spojené štáty nepotrebujú ropu Blízkeho východu. Počas posledných desiatich rokov sa americká produkcia ropy a zemného plynu prudko zvýšila. USA sú síce v súčasnosti najväčším producentom ropy a zemného plynu na svete, ale americká ropa sa ťaží ťažšie než ropa v Perzskom zálive. A zmeny svetových cien energií dnes ovplyvňujú americkú ekonomiku inak ako v 90. alebo 2000. rokoch. Americká ropná produkcia citlivo reaguje na svetové ceny ropy. Keď ceny stúpajú, americkí výrobcovia týchto surovín nielenže zvyšujú zisky, ale tiež zvyšujú investície do výroby. A údery v Saudskej Arábie a následný rast cien sú pre americkú ekonomiku ozaj dobrou správou.

Medzitým pokračuje americká politika „maximálneho tlaku“ na Irán. USA uvalili na Iránsku centrálnu banku nové sankcie. Zabránia Teheránu obchodovať so sankcionovaným tovarom. Trump označil toto opatrenie za „najvyššiu úroveň sankcií“. Minister financií USA Stephen Mnuchin vyhlásil: „Teraz sme prerušili všetky zdroje financovania Iránu“. Stalo sa tak potom, čo Trump sľúbil, že sa zamyslí nad možnosťou zmiernenia sankcií voči Iránu. Uviedol tak v súvislosti s možným stretnutím s prezidentom Hassanom Rouhanim budúci týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

Minister zahraničných vecí Mike Pompeo na brífingu pre novinárov pred Valným zhromaždením vysvetlil, že prezident bude iránsku otázku konzultovať so širokým okruhom partnerov a spojencov. Trump chce, aby sa spojenci pripojili k jeho politike „maximálneho tlaku“ na Irán. Vrátane jednostranných sankcií. Tie však iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif nazýva „aktom ekonomického terorizmu“.

So zavedením nových sankcií voči Iránu sa situácia Iráncov zhoršuje. Národná mena klesá. Inflácia zrýchlila pokles miezd. Prudký nárast cien nehnuteľností, ktoré sa za rok viac ako zdvojnásobili, spôsobil, že nájomné sa stáva pre väčšinu Iráncov nezaplatiteľné. Zatiaľ čo sankcie zostávajú hlavným Trumpovým cieľom, k vlne nespokojnosti v Iráne nedošlo. Narastajú iba protiamerické nálady. Hrozba zmeny režimu sa nečrtá.

Zdá sa, že najbližší spolupracovníci Trumpa stratili zdravý úsudok ohľadom politiky voči Iránu. A plynule prešli do druhého kola nátlaku. Ako poznamenal šéf Iránskej centrálnej banky, pokus uvaliť nové sankcie ukazuje, že Washington hľadá, ale stále nevie nájsť spôsoby, ako dostať Irán na kolená.