Expanzia Iránu je výzvou pre USA
Zhrnutie: Poradcovi prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Johnovi Boltonovi chýbalo zotrvať vo funkcii tak málo, aby zažil svoj prelomový moment. Bolton nebol priaznivcom kontroly jadrových zbraní. Horlivým spôsobom sa snažil skoncovať s režimom ajatolláha v Iráne. Práve jeho agresívna aktivita v tomto smere sa stala jednou z hlavných príčin jeho odvolania. Trump sa obával, že ho zatiahnu do špirály vojenských príprav.
Bolton si teraz určite myslí, že konkrétne jeho rezignácia podnietila chod neskorších udalostí. Z pohľadu washingtonských jastrabov akýkoľvek prejav váhania vníma Teherán ako výzvu k ešte väčšiemu nátlaku.
Útok na podniky spoločnosti „Saudi Aramco“, v dôsledku ktorých najväčšia krajina produkujúca ropu dočasne prišla o polovicu svojej kapacity, je bezprecedentnou udalosťou. Tento incident je míľnikom v udalostiach, ktoré sa odohrali v regióne po dlhej dobe. Reakcia na tento incident ukáže, aká je teraz skutočná rovnováha síl v regióne.
Jemenskí šíitski povstalci, ktorí za útok prevzali zodpovednosť a zároveň pohrozili odvetnými útokmi proti SAE a obsadením časti saudskoarabského územia sú samozrejme chlapci odvážni. Rozsah útoku však zreteľne prevyšuje ich kaliber, takže všeobecný záujem o iránskych patrónov húsíov je prinajmenšom zrejmý. Odhliadnuc od mechanizmu tohto konkrétneho aktu, to čo sa práve odohráva na Blízkom východe odzrkadľuje prudký nárast vplyvu Teheránu, čo stavia Saudskú Arábiu, USA, Izrael a niekoľko ďalších štátov do zložitej situácie.
Spojené štáty nemajú za to všetko koho obviniť. Bola to práve politika Washingtonu, ktorá za posledné dve desaťročia objektívne prispela k posilneniu pozície Teheránu a transformácii Iránu na najsilnejší štát v regióne. Počínajúc zvrhnutím irackého vodcu Saddáma Husajna až po nezrozumiteľnú a nepremyslenú politiku voči Sýrii a Jemenu sa zdalo, akoby Spojené štáty zámerne ničili, alebo oslabovali regionálne protiváhy iránskeho vplyvu. V dôsledku toho sa situácia pre americkú administratívu vyvinula nepriaznivo. Hrozba globálnych dodávok ropy je vážnou záležitosťou a krajina, ktorá si robí nároky na hegemóniu vo svete ju jednoducho nemá právo ignorovať.
Ako však v takomto prípade postupovať? Kampaň proti Iránu nie je možná z niekoľkých dôvodov. Po prvé, nikto sa nepodujme predpovedať, ako sa bude vyvíjať a k čomu povedie. V každom prípade by mala byť násobkom oveľa väčšej a teda nebezpečnejšej operácie, než všetko to čo podnikli Američania po “studenej vojne”, vrátane Iraku. Po druhé, Trump je prirodzene proti vojenským operáciám, nie je to jeho koníček, navyše drvivá väčšina jeho volebného jadra horlivo podporuje prvotný slogan „Dosť bolo nezmyselných vojen!“. Volebná kampaň je už v plnom prúde.
Americký prezident by radšej uprednostnil, ak už je potrebné potrestať povýšenca, keby tak bolo učinené rukami jeho regionálnych protivníkov. Vyvstávajú tu však iné problémy. Saudská Arábia v plnej miere predemonštrovala svoj vojensko-strategický talent v Jemene. Kráľovstvo je pevne zaborené v susednej krajine a nemá vyhliadky na dosiahnutie výsledku, ani na odchod. Je jednoducho nemožné predstaviť si konflikt medzi Rijádom a omnoho silnejším súperom a kráľovstvo ani nebude riskovať takýto krok. Izrael je oveľa schopnejší, ale iránsko-izraelská kolízia spôsobí taký vír udalostí na Blízkom východe a v celom moslimskom svete, že následky prebijú akýkoľvek výsledok. Regionálni spojenci Washingtonu naopak očakávajú, že Spojené štáty na seba prevezmú väčšiu časť bremena týkajúceho sa potlačenia ambícií Teheránu.
Význam situácie presahuje ďaleko hranice regiónu. Expanzia Iránu je výzvou pre Spojené štáty ako krajinu, ktorá si robí nároky na vedúce postavenie vo svete. Irán nie je konkurentom USA v globálnom meradle, ktorý spochybňuje prvenstvo Ameriky v celom. V tejto úlohe čoraz zreteľnejšie vystupuje Čína. Avšak, ak Washington nepreukáže schopnosť zastaviť kandidáta na dominantné postavenie v jednej z kľúčových častí sveta, tak potom sa jeho globálne postavenie neposilní, ale naopak, oslabí. Zároveň, ak pokus o zastavenie Teheránu povedie k ešte vážnejšej kríze v regióne, a všetci chápu, že je to celkom možné, tak sa pokles americkej autority len urýchli. Takmer zugzwang (nevýhoda ťahu).
Trump už dal jasne najavo, že je pripravený zopakovať s Iránom to isté, čo aj so Severnou Kóreou - náhle prejsť od strašných hrozieb k dialógu. V iránskom prípade je to však oveľa zložitejšie. Po prvé, stupeň démonizácie Iránu nie je porovnateľný dokonca ani so Severnou Kóreou. Ide o izraelský faktor, ale predovšetkým o spomienku na udalosti koncom sedemdesiatych rokov, keď islamskí revolucionári zasadili úder Spojeným štátom, pravdepodobne, s ničím neporovnateľný (obsadenie veľvyslanectva a udalosti, ktoré nasledovali po tomto útoku). Po druhé, minulý rok Trump úspešne vyhodil do koša produkt titanického úsilia diplomatov z mnohých krajín vrátane Spojených štátov a Iránu - spoločného komplexného akčného plánu na základe, ktorého bol jadrový program Teheránu pod kontrolou. Dôvera v zmluvný talent hlavy Bieleho domu je po zadefinovaní malá.
Moment je v skutočnosti historický. Aj keď sa zdá, že táto otázka je regionálna, odpoveď na ňu má globálny význam. V tomto ohľade je veľmi zaujímavá úloha Ruska, ktoré teraz všetci považujú za najdôležitejší faktor politiky na Blízkom východe a príležitosti, ktoré súčasná situácia ponúka Moskve. Táto téma je však na ďalší komentár.