Sloboda a Solidarita už začína doplácať na svoje vnútorné rozpory. Ukázal to aj najnovší prieskum voličských preferencií od agentúry Focus, podľa ktorej by aktuálne túto stranu volilo 6,4 % voličov. To oproti ostatnému prieskumu z augusta predstavuje pokles o 1,5 percentuálneho bodu. Ak berieme do úvahy 95-percentný interval spoľahlivosti, saskári by sa dokonca nemuseli dostať do parlamentu, keďže sa pohybujú v intervale 4,6 % - 8,2 %, takže spodná hranica je už pod 5-percentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Pripomeňme si, že vo voľbách v roku 2016 SaS získala až 12,1 % hlasov.
Na tomto stave sa jednoznačne podpísal mimoriadny snem, ktorý sa konal len za účasti dvoch tretín delegátov. Sulík, ktorý sa nechal potvrdiť vo funkcii predsedu na ďalšie štyri roky, po jeho konaní vyhlásil, „kritici, vzbúrenci, opozícia“ sú v strane minulosťou a strana sa zomkla. Nuž, ak „zomknutie“ predstavuje nasledovné vytvorenie platformy Demokratické jadro SaS a odmietanie výsledkov kongresu, tak potom asi Sulík žije v nejakom paralelnom svete.
Ešte ani neodznel jeden mimoriadny snem a už sa chystá ďalší, na ktorom sa bude riešiť kandidátka do volieb. "Bude sa riešiť kandidátka, čiže asi sú ľudia, ktorých chce predseda vylúčiť z politického života. Prestávame mu rozumieť. Nepovažujem to vôbec sa šťastné, neviem si predstaviť, ako bude 200 ľudí diskutovať o kandidátke," komentovala túto ďalšiu mimoriadnu akciu predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová s tým, že štandardne kandidátku riešila doteraz republiková rada strany.
Médiá pritom už prišli s informáciou, že je možné, že na straníckej kandidátke budú chýbať známe tváre SaS ako Ľubomír Galko a Jozef Rajtár. Sulík túto informáciu nepoprel a povedal len, že na kandidátke SaS budú ľudia, za ktorých dá "ruku do ohňa". Či tam patrí aj Galko a ľudia z jeho kliky, nekomentoval. Ale to, že by dal ruku do ohňa za Galka, z ktorého sa pre jeho kauzu odposluchov vysmiala už aj súčasná koalícia a nezvolila ho za podpredsedu parlamentu, je ťažko pravdepodobné. Najmä ak ide o jeho hlavného kritika a človeka, ktorý podľa viacerých ľudí blízkych strane stál za väčšinou rozbrojov v jeho strane.
Olej do ohňa v tejto téme napríklad nedávno prilial aj bývalý člen SaS Jozef Mihál, ktorý v rozhovore pre .týždeň povedal: „Veľmi zlú krv robí v SaS Ľubo Galko. On stál do značenej miery za rozbrojmi, ktoré vyústili do straníckeho rozkolu v roku 2013 a do značnej miery stál aj za mojím odchodom. ... Používa metódy, ktoré slušný človek nepoužíva. Manipulácie, ohováranie,“ povedal Mihál. Jeho vyjadrenia potom podporili aj exministri Juraj Miškov a Daniel Krajcer.
Mihál navyše povedal, že Galko bol údajne aj proti tomu, aby sa Nicholsonová stala podpredsedníčka parlamentu. Tú pri kandidatúre podržal až Sulík. A stojí za ňou aj teraz. Po jej zrušení pozastavenia členstva v strane sa má táto europoslankyňa stať dvojkou na pripravovanej kandidátke strany.
Možno sa napokon strana jednoducho rozštiepi, ako kedysi SNS, keď vznikla Pravá Slovenská národná strana, ako reakcia na situáciu vo vnútri SNS, pod vedením predsedníčky SNS Anny Malíkovej. Koľko voličov by malo záujem o „Pravú SaS“ alebo osobitné „Demokratické jadro SaS“, je ťažko povedať. Jasné však je, že ani jedna z frakcií by sa zrejme nedostala do parlamentu, keďže aj terajšia SaS, zatiaľ stále vcelku, má už aj tak dosť biednu podporu.
Tento zúrivý vnústrostranícky boj každopádne SaS na popularite nepridá. Najmä teda nie na jej dôveryhodnosti. Strana navyše vysiela mimoriadne zlý signál pre voličov. Ten znie, že len jej členovia pokračujú vo vnútrostraníckych rozbrojoch a témy, ako riešiť situáciu v prospech občanov, sú momentálne úplne na okraji ich záujmu.