Sulík síce sľuboval, že nebude robiť čistky, no po necelých dvoch týždňoch sa situácia zmenila.

Líder SaS Richard Sulík si dal na mimoriadnom potvrdiť funkciu predsedu strany. Následne však asi 120 členov SaS spísalo výzvu na odchod všetkých členov Republikovej rady, keďže rada bude rozhodovať napríklad aj o podobe volebnej kandidátky. Medzi signatármi tejto výzvy boli aj súčasní poslanci Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Natália Blahová či Jozef Rajtár, ktorí Sulíka za mimoriadny kongres kritizovali. Keďže na kongrese ich hlasy neobstáli, ohlásili vznik platformy Demokratické jadro SaS. Kongres nepovažujú za legitímny, pretože Sulíkovo funkčné obdobie bolo až do roku 2020.

Poslanec z klubu SaS Peter Osuský pre SME potvrdil, že členov rady teraz vyzvali, aby odstúpili preto, aby sa mohli čo najskôr konať nové vnútrostranícke voľby. Skupine okolo Kiššovej a Galka vyčíta, že kritikou Sulíkovho kongresu nerešpektovala stanovy, podľa ktorých mal právo mimoriadny kongres zvolať. "Ak sa ľudia, ktorí sú významnými predstaviteľmi strany, takto postavia k stanovám a k účasti vyše 140 ľudí na kongrese, je to niečo, čo môže oprávnene vzbudiť nedôveru," vysvetľuje Osuský.



Richard Sulík sa k výzve vyjadril stručne. "Nie, nie je to moja iniciatíva a viac sa k vnútrostraníckym záležitostiam nebudem vyjadrovať," odkázal. Galko výzvu komentovať nechcel. "Je mi ľúto, ale toto pokladám za výsostne interné stranícke záležitosti," povedal.

Otvorený rozkol v strane vznikol, keď Sulík zvolal snem na 7. septembra. Odôvodnil to tým, že v strane sa množili úvahy o zmene lídra. Narážal na vyjadrenia niektorých členov, ktorí kritizovali jeho štýl vedenia či spôsob vyjadrovania. O kandidatúre na predsedu uvažoval podpredseda Galko, na kongrese však Sulík kandidoval ako jediný.

Podobne aj v roku 2016, keď proti nemu plánoval v straníckych voľbách kandidovať poslanec Jozef Mihál, Sulík posunul termín kongresu na skorší čas a Mihál nakoniec nekandidoval.



V septembrovom prieskume agentúry AKO síce SaS získala deväť percent, no už niekoľko posledných mesiacov jej prieskumy dávali len okolo sedem percent. V posledných voľbách získala 12,1 percenta.