Komentár Nikolaja Bobkina (Fond strategickej kultúry)
Konfrontácia medzi USA a Iránom čoraz viac pripomína prípravu na vojnu
Po zásahoch útočných bezpilotných lietadiel (UAV) na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii je znova aktuálna myšlienka o pravdepodobnosti vojny na Blízkom východe. Dotknúť by sa mohla rozsiahlej oblasti od Izraela až po Irán.
V noci na 14. septembra údajne jemenské hnutie Ansar Alláh - Houthiovia zasiahlo desiatimi dronmi saudskoarabské ropné zariadenia vo východnej časti krajiny. Podľa oficiálneho predstaviteľa hnutia, generála Yahya Sarea, boli útoky vykonané dronmi s konvenčnými aj prúdovými motormi. Hnutie chce, aby Rijád zastavil „agresiu a blokádu Jemenu“. Inak bude jemenská armáda pokračovať v útokoch „kdekoľvek a kedykoľvek“. Generál Yahya Sarea odporúčal cudzincom, aby opustili miestne rafinérie, pretože sa môžu kedykoľvek stať obeťami útoku.
Útok bol pre Saudskú Arábiu najničivejšou ranou od vypuknutia vojny v Jemene pred viac ako štyrmi rokmi. V oblasti Abkayka bola zasiahnutá najväčšia rafinéria na svete. Spracováva približne dve tretiny celkovej produkcie Saudskej Arábie. Požiare znížili zásoby ropy o približne 5,7 milióna barelov. Poškodenie saudskej ropnej infraštruktúry spôsobilo zvýšenie svetových cien ropy o 10 percent. To je najvýznamnejší nárast za posledných desať rokov. Analytici očakávajú ďalšie zvýšenie, ak v blízkej budúcnosti nebude ťažba ropy v Saudskej Arábii obnovená. Predpokladá sa, že to bude trvať týždne.
Napriek tomu, že Houthiovia prevzali zodpovednosť za útoky, zostávajú nezodpovedané kľúčové otázky. Odkiaľ zobrali účinné bezpilotné lietadlá a ako sa im podarilo zasiahnuť ciele vo vnútri Saudskej Arábie 800 kilometrov od jemenskej hranice? Nerovnováha vojenských možností oboch strán je viac než do očí bijúca. Jeden z najväčších vlastníkov moderných zbraní na svete sa stal bezbranný voči bezpilotným lietadlám s cenou menej ako 1 000 dolárov. A voči krajine, ktorá je chudobná, rozvrátená a zachvátená občianskou vojnou.
Saudská Arábia uviedla, že pri útoku boli použité iránske zbrane. Krajina má v úmysle pozvať odborníkov OSN a ďalších medzinárodných organizácií, aby situáciu preverili. Zdržali sa tak priameho obvinenia Iránu.
Za to minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo okamžite vyhlásil, že za týmto „bezprecedentným útokom na globálne zdroje energie“ stojí Teherán. Podľa jeho názoru „neexistuje dôkaz, že útoky mali pôvod v Jemene.“ Prezident Trump vystupuje zdržanlivejšie. The New York Times naznačujú, že Trump sa „chce vyhnúť“ vojenskému konfliktu s Teheránom. Zdôrazňujúc pritom svoj záujem o diplomatické riešenie. Trump vraj nechce zúžiť oblasť možných diskusií s iránskym vedením. Stále má záujem s Iráncami rokovať. "V určitom okamihu to bude fungovať," verí Trump. O niekoľko dní začne ďalšie zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Zúčastní sa ho aj iránsky prezident Hassan Rouhani. Stretnutie medzi Trumpom a Rouhanim by bolo výnimočnou udalosťou. Podľa signálov z Teheránu je ale jeho pravdepodobnosť veľmi nízka.
Napriek tomu, že umiernené krídlo iránskeho vedenia je za dialóg, stúpenci tvrdej línie oponujú. Ich postavenie podporuje ajatolláh Ali Chamejní. Vodca islamskej revolúcie nazval snahu Bieleho domu o rokovania podvodom. Zdôraznil, že iránski a americkí predstavitelia nebudú rokovať ani v New Yorku ani inde. "Americkým cieľom nie je nájsť spravodlivé riešenie, ale nastoliť tvrdé požiadavky, " uviedol. Američanov vyzval, aby „činili pokánie a vrátili sa k jadrovej zmluve, ktorú porušili“. A to tým, že sa pripoja k ostatným stranám dohody, ktoré vedú s Iránom dialóg.
Vzhľadom na rozhodujúci význam názoru Ali Chamejního je teda otázka prípadného rokovania Trumpa s Rouhanim zrejme vyriešená. USA môžu čeliť aj ďalším komplikáciám. Washington bude mať zrejme problém mobilizovať pre vojenské akcie proti Iránu regionálne sily. Wall Street Journal pripúšťa, že útoky na ropné zariadenia kráľovstva sú kritickou skúškou vzťahov medzi USA a Saudskou republikou. Najmä Trumpa a korunného princa Mohammeda bin Salmana. Rijád by chcel zaútočiť na Irán americkými rukami. Americká armáda sa ale obáva možného širšieho ozbrojeného konfliktu.
A také obavy nie sú vôbec bezdôvodné. Útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii možno považovať za demonštráciu sily Iráncov. Zbor ochrancov islamskej revolúcie, tiež nazývaný revolučné gardy, nepriamo demonštroval svoje bojové schopnosti pomocou spojencov. Má ich aj v Jemene v podobe Houthiov. Iránske gardy vyzbrojujú svojich spojencov od Libanonu až po Jemen. Učia ich, ako viesť zložitú vojnu pomocou bezpilotných lietadiel. Navyše existuje možnosť zasiahnuť Saudskú Arábiu aj z územia Iraku. Tam je zasa pripravená bojovať na strane Iránu miestna šiitska menšina. Pretože neexistujú žiadne známky toho, že by Washington upustil od politiky „maximálneho tlaku“ na Irán, Teherán nemá dôvod meniť svoju stratégiu „maximálneho odporu“ voči USA a ich spojencom. A je ťažké predvídať, kde je pomyselná „červená čiara“ pre použitie tejto iránskej sily.