Čisté príjmy pracujúcich a živnostníkov sa od budúceho roku zvýšia. Národná rada SR totiž schválila návrh poslancov za Most-Híd, ktorým sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane. Ide o samosprávami kritizovanú novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa na jednej strane zvýšia čisté príjmy pracujúcich, na druhej strane ukráti rozpočty samospráv o zhruba 150 mil. eur ročne. Celý výnos dane z príjmov fyzických osôb totiž putuje v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.

Novela z dielne koaličného Mosta-Híd pritom zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku bola ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura. V konečnom dôsledku tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov môže klesnúť aj o viac ako 90 eur za rok. Konkrétny dopad však závisí od výšky príjmu konkrétneho daňovníka. Účinnosť návrhu sa navrhuje od budúceho roku.

Predstavitelia samospráv však kvôli negatívnemu dopadu na ich rozpočty o tejto novele hovoria ako o podraze zo strany poslancov parlamentu. Argumentovali okrem iného vysokým investičným dlhom na cestnej infraštruktúre, či nevyhnutnými investíciami do starostlivosti o seniorov. Taktiež pripomínali, že štát presúva na samosprávy stále ďalšie kompetencie, pričom nezabezpečuje ich finančné krytie. Poslancov preto vyzývali, aby návrh v pléne nepodporili. Most-Híd však oponoval, že návrh je pripravený tak, aby samosprávam oproti minulosti príjmy neklesali a zároveň sa znižujú dane pre pracujúcich.

Predkladatelia pritom odôvodnili svoj návrh aj tým, že pomalým zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane dochádza k takzvanému tichému zdaňovaniu a pracujúci tak napriek nezmeneným sadzbám dane z príjmu odvádzajú štátu viac. V súčasnosti vďaka tomuto fenoménu už dokonca platia dane aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu. Na kritiku samospráv reagovali aj tým, že kým za posledných päť rokov príjmy samospráv stúpli o 50 %, príjmy pracujúcich iba o štvrtinu.



Poslanci parlamentu pri prerokúvaní návrhu v pléne taktiež naznačovali, že práve pre priame napojenie rozpočtov samospráv na výnosy dane z príjmov fyzických osôb by bolo vhodné zreformovať systém fiškálnej decentralizácie a navrhnúť prechod na daňový mix. Nevyhnutnosť zmien vo financovaní samospráv, ale taktiež v systéme prenesených kompetencií štátnej správy, avizujú už aj niektorí predstavitelia samotných samospráv, ktorí v blízkej budúcnosti plánujú predstaviť aj vlastné koncepčné návrhy.

Predstavitelia Mosta-Híd sú pritom radi, že sa im návrh podarilo v parlamente prijať výraznou väčšinou, keď ho podporilo 122 zo 140 prítomných poslancov. Kritiku zo strany samospráv odmietajú. „Rozohrali neférovú hru, pri uvádzaní čísel zavádzali, nehovoriac o tom, že voči vlastným občanom neprejavili ani štipku súcitu. Sme presvedčení, že ľudia vedia minúť tieto peniaze oveľa lepšie ako ktorýkoľvek politik,“ tvrdí poslanec za Most-Híd Tibor Bastrnák.

Ako doplnila Bastrnákova stranícka kolegyňa Irén Sárközy, Most-Híd pritom tento návrh nepripravil zo dňa na deň. „Máme to aj v programe a pripravujeme tento návrh roky,“ povedala na stredajšej tlačovej konferencii s tým, že sa pokúšali aj o rokovania so samosprávami, žiaden konštruktívny návrh nepredložili. Sárközy zároveň hovorí, že roky sa vedelo, že systém je nastavený neférovo voči pracujúcim, že mzdy rastú rýchlejšie ako odpočítateľná položka a dochádza tým k tichému zdaňovaniu pracujúcich. Problémom však bolo, že až doteraz nikto nenabral odvahu, práve pre konflikt so samosprávou, nastavenie nezdaniteľnej časti základu dane meniť.