Čím charizmatický poradca národnej bezpečnosti neulahodil prezidentovi USA
Zhrnutie:
Boltonove husté fúzy z neho urobili vizualizovanú postavu, čo je dôležité v súčasnom svete, ako aj jeho kategorické výroky, ktoré vždy zapôsobili. Toto však nie je jediný dôvod. Za rok a pol práce si Bolton získal povesť ako osoba s jasnými presvedčeniami a zásadami, čím sa odlišoval od ostatných členov z bývalého aj súčasného tímu zahraničnej politiky Trumpa. Práve nezhody medzi jeho presvedčením a predstavami samotného prezidenta, boli príčinou ich rozlúčky. Znamená to, že odchod Johna Boltona môže mať väčší vplyv na medzinárodné konanie USA, než napríklad odvolanie toho istého MacMastera, šéfa Pentagónu Mattisa, alebo ministra zahraničných vecí Tillersona.
Bolton nie je liberál a dokonca ani klasický neokonzervatívec, hoci sa počas svojej služby v administratíve Georgea Busha mladšieho pripojil k tomuto tímu. O to viac s radosťou operoval ideologickou rétorikou v duchu podpory slobody a demokracie, čo Trump nerobí. Boltonove presvedčenie o účelnosti a vhodnosti vojenských a politických zásahov do záležitostí iných krajín, bolo v rozpore aj s Trumpovým prirodzeným odmietnutím globálneho intervencionizmu, ktorý bol charakteristickým znakom Washingtonu od čias Clintona po Obamu. Boltonove pokusy dostať USA do konfliktu s Iránom, ktorý by viedol k zmene tamojšieho režimu, ním podporované neúspešné zasahovanie vo Venezuele, kladenie odporu rokovaciemu procesu so Severnou Kóreou a nesúhlas s prezidentovým zámerom dohodnúť sa s Talibanom - toto všetko prispelo k tomu, že sa pohár trpezlivosti Donalda Trumpa prelial. Vo všeobecnosti je Bolton, aj napriek povesti jastraba, neoddeliteľnou súčasťou amerického establišmentu, i keď predstavuje jeho pomerne extrémnu časť. Trump však establišmentu kladie odpor, preto vo svojom úzkom kruhu potrebuje mať buď rovnako zmýšľajúcich ľudí, alebo čestných dobrých vojakov (odtiaľ aj pochádza prvopočiatočná náklonnosť k výkonným generálom).
Boltonova hlavná vášeň je jeho úprimná nenávisť voči akýmkoľvek dohodám o obmedzení a znížení jadrových zbraní. V tomto smere sa mu vari ani spomedzi popredných predstaviteľov americkej strategickej komunity nikto nevyrovná. Bolton dosiahol veľa. Pod jeho vplyvom sa svojho času urýchlil proces odstúpenia Spojených štátov od dohody o protiraketovej obrane, v druhom kole, keď bol pri moci urobil všetko pre to, aby skoncoval so zmluvou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Boltonov odchod zvyšuje šance na predĺženie tzv. zmluvy Nový START o znížení počtu strategických útočných zbraní, ktorej platnosť vyprší v roku 2021, a to o to viac, že strany nemusia urobiť nič, okrem vyhlásenia, aby sa jednoducho zachovala na ďalších päť rokov. Bolton sa chcel z ideologických dôvodov poslednej zmluvy zbaviť. Jeho nástupcovia, možno jednoducho nebudú venovať tejto téme takú pozornosť a uprednostnia túto záležitosť jednoducho odložiť. Samotný Trump v tomto smere žiadnu pozíciu nemá, jednoducho ho to príliš nezaujíma.
Určite sa na pozícii poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť objaví nová osoba, hoci je možné aj zachovanie dočasne úradujúcej osoby. Nech už je to akokoľvek, bude to výkonný technokrat a nie človek s názormi. Priority sú teraz iné. Donald Trump vstupuje do režimu volebnej kampane. V tejto etape by bola Boltonova bojovnosť jednoducho škodlivá. Jadro priaznivcov súčasného prezidenta s potešením podporuje jeho názor, že nie je potrebné míňať americké zdroje na nejaké nejasné vojensko-politické kampane, Boh vie kde kade. Trump tvrdí, že Spojené štáty sú schopné dosiahnuť svoje ciele nevojenskými spôsobmi a zároveň pri tom zarobiť peniaze. Do volieb (a tie sú o niečo viac ako rok) by sme nemali očakávať zmeny v zahraničnej politike. Po voľbách bude všetko závisieť od toho, kto sa ocitne v Bielom dome.
Ak zostane pri moci Trump, bude mať, ako sa predpokladá, voľné ruky, čo mu umožní robiť to, čo považuje za potrebné, bez ohľadu na názory ostatných. Prezidenta však ani doteraz obzvlášť neznepokojovalo, čo povedia jeho oponenti. Naopak, rád ich provokoval a šokoval. Rozdelenie spoločnosti a rovnako aj rozdelenie amerických elíty bude pretrvávať aj naďalej, rovnako ako pretrvá aj tvrdý boj. Ak vyhrá demokratický kandidát, dôjde k výraznému zvratu na úrovni sloganov. Nadávky na adresu obrovského slona v porceláne, ktorý všetko zničil a pokazil budú znieť neustále. Ako aj prísľuby návratu k rozumnej a tradičnej zahraničnej politike.
Zdá sa však, že Trumpov odkaz, ktorý ak sa očistí od nánosov kritiky, nadlho prežije najneobvyklejšieho prezidenta USA. K obratu už došlo, obdobie „globálneho vodcovstva“, ktoré umožňovalo účasť na všetkom, čo sa vo svete deje sa skončilo. Odchýlenie sa od princípov americkej dominancie v chápaní 1990-2000 rokov, ktoré sa začali ešte za Obamu a pri Trumpovi nadobudli silný impulz, bude pokračovať aj po ňom, samozrejme, v napulírovanom obale. Nezáleží na tom, koľkokrát Trumpovi oponenti kritizovali jeho slogan „America First“, pretože odráža podstatu všeobecnej medzinárodnej situácie, v ktorej sa všetky krajiny bez výnimky venujú takmer výhradne iba svojim problémom. Keď emócie ustúpia, Trumpova éra môže byť vnímaná ako dôležitá etapa, dokonca aj vtedy, keď on sám zostane v histórii ako príklad prezidenta - nedorozumenia.