Komentár Alexeja Toporova (Fond strategickej kultúry)

O zatváraní posledných škôl s výučbov v ruštine

Ruská komunita v Estónsku, ktorá predstavuje asi štvrtinu obyvateľstva a žije v posledných rokoch pod hrozbou asimilácie, si vydýchla. Riigikogu, teda estónsky parlament, odmietol návrh Reformnej strany na úplný prechod predškolského a školského vzdelávania čisto na estónčinu. Čím by sa úplne zničili posledné ruské školy.

Susedné Lotyšsko so súhlasom orgánov EÚ už ruské školy zničilo. Od začiatku tohtoročného akademického roka sa v krajine vyučuje len v lotyštine. Na rade sú teraz v Lotyšsku ruské materské školy. Hlasovanie v susednom estónskom parlamente ešte neznamená, že hrozba potlačenia všetkého ruského v krajine pominula.

Situáciu komentoval predseda správnej rady organizácie Estónska ruská škola Mstislav Rusakov: „Na prechod ruských škôl a detských škôlok na estónčinu len chýbajú učitelia. Všetky parlamentné strany zámer zničiť ruské školy jednoznačne podporujú. Je to len otázka času. Vládne strany však majú realistickejšie termíny. Plánujú začať estonizáciu ruských škôl a detských škôlok v roku 2021 a dokončiť ju v roku 2035. Ide o presne ten istý projekt ako v Lotyšsku ... “

Treba pripomenúť, že predchádzajúci estónsky parlament už o tejto téme hlasoval. Za návrh zákona vtedy hlasovalo 50 členov. Proti boli len dvaja. Veľa poslancov sa ale zdržalo. Takže na postúpenie návrhu vláde chýbal napokon jeden jediný hlas. Jeden z poslancov hlasujúcich proti, estónsky politik ruského pôvodu, Michail Stalnuchin, ktorý v parlamente zastupuje Centristickú stranu z oblasti Estónska Ida-Virumaa, kde prevláda ruská menšina, vysvetlil: „Hlavným problém je nedostatok kvalifikovaných učiteľov. A nie samotný zámer nútenej asimilácie jeho ruských spoluobčanov“.

V posledných parlamentných voľbách aj vo voľbách do Európskeho parlamentu bola účasť voličov v prevažne ruskej oblasti Estónska Ida Virumaa extrémne nízka. Nedosahovala ani 25 %. Čo sa samozrejme odrazilo na celkových výsledkoch Centristickej strany. Za ňu estónski Rusi tradične hlasovali. Ani nedávny príhovorov k začiatku školského roka, ktorý premiér a zároveň predseda Centristickej strany Jurij Ratas predniesol aj v ruštine, na situácii zrejme nič výrazne nezmení.

Keby estónsky parlament Riigikogu nakoniec prijal návrh zákona Reformnej strany, vláda by následne musela zmeniť a doplniť niekoľko existujúcich zákonov. Hlavne zákon o základných školách a gymnáziách, zákon o predškolských zariadeniach, zákon o odborných školách, či zákon o súkromných školách. Zmeniť pevne stanovené učebné osnovy a v krátkom čase nájsť potrebný počet estónsky hovoriacich učiteľov pre všetky predmety, je teraz v Estónsku jednoducho nemožné.

Namiesto toho vládna koalícia pozostávajúca z Centrististickej strany, Isamaa a EKRE vyzvala vládu, aby vypracovala program rozvoja estónskeho jazyka na roky 2021 až 2035. A ako bude tento program vyzerať, si možno predstaviť už teraz. Vzhľadom na fakt, že estónska vláda robí všetko preto, aby Rusom a ostatným neestóncom život v Estónsku čo najviac skomplikovala.

Ministerka školstva Mailis Reps sa už pochválila úspechom zavedenia špeciálneho programu v ruských materských školách v minulom roku. Vďaka nemu jeden z troch učiteľov hovorí a hrá sa s deťmi výlučne v estónčine. Keďže mal program úspech v tridsiatich experimentálnych skupinách, je v pláne jeho zavedenie vo všetkých ruských predškolských zariadeniach. A tiež aj v základných ročníkoch ruských škôl. Ministerka školstva ďalej navrhla do hlavne ruskej oblasti Narva, kde po estónsky hovorí iba 2 % obyvateľov, presídliť sto rodených Estóncov ...

„Estonizácia sa trochu spomalila, ale nezastavila, “ komentuje situáciu aktivista za ľudské práva Dmitrij Linter. „Rozhodne sa neskončila. Estónsko má v tejto otázke rozpracovaný systematický prístup. Problém zatiaľ spočíva v rozdrobenosti politickej vôle zaviesť premenu ruských škôl na čisto estónske. Rozdielne názory jednotlivých zainteresovaných aktérov sa týkajú iba rýchlosti samotného procesu“.

V takejto situácii môže estónskym Rusom pomôcť iba Rusko. Dmitrij Linter sa však domnieva, že ruské ministerstvo zahraničných vecí skutočnú pomoc pobaltským Rusom v tomto smere len predstiera. Na druhej strane zasa treba oceniť, že Elena Sutorminová, členka Verejnej komory Ruska, nedávno oznámila, že sa má v úmysle odvolať na Radu Európy v súvislosti s diskrimináciou ruských obyvateľov pobaltských štátov. Osud odvolania zrejme nie je ťažké predvídať.

Značky: