Rozhovor s Pavlom Múdrym, zakladateľom Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) na Slovensku a členom Tlačovo-digitálnej rady SR:

Parlament 17.09.2019 schválil novelu Zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Zmeny pochádzajú z dielne poslancov Smeru-SD Dušana Jarjabka a Miroslava Číža. Novela takzvaného tlačového zákona znova zavádza právo na odpoveď. Zároveň aj udeľovanie pokút v takej podobe, v akej ich zákon obsahoval ešte v roku 2008.

Ste členom Tlačovej rady, ktorá diskutovala s autormi tejto novely a podieľali ste sa aj na tvorbe novely  tlačového zákona z roku 2011. Ako hodnotíte výslednú úpravu a čo podľa Vás prinesie?

Pavol Múdry:
Myslím si osobne, že vzhľadom na pôvodný návrh a konečnú podobu zákona môžu byť médiá aj novinári spokojní. Dôkazné bremeno, vďaka pozmeňujúcemu návrhu, v prípade pochybenia novinárov, zostáva na politikoch. To znamená, že ak politik nebude súhlasiť s tým, čo sa o ňom napísalo a bude chcieť využiť právo na odpoveď, musí dokázať, že pochybilo médium. Tým však získa zároveň aj obrovskú šancu sa zosmiešniť.

Ako to myslíte, zosmiešniť?

Pavol Múdry:
Keď sa menil pôvodný Maďaričov zákon, ešte za ministra Krajcera, nástojili sme na formulácii „len v prípade pochybenia“. V skupine, ktorá sa vtedy podieľala na úpravách tzv. Maďaričovho zákona, sa väčšinovým názorom presadilo aj znenie, že právo na odpoveď politikom neprináleží. Myslím si však, že by ho mali mať rovnako politici, ako ho má aj každý občan, v prípade, že médium naozaj pochybí. Ale politici musia dokázať, že médium pochybilo. No a zo skúseností vieme, ako to môže dopadnúť. Médiá vedia veľmi dobre o čom a ako informujú a teraz už nebude môcť žiaden politik povedať, že novinár to prekrútil, ak médium nepochybí a politikovi to jasne a verejne dokáže.

Napriek tomu sú voči tomuto zneniu zákona aktuálne veľké výhrady od celého spektra médií na Slovensku. V čom spočívajú ich výhrady?

Pavol Múdry:
Spočívajú v strachu z tlaku politikov a množstva odpovedí na tom istom mieste, kde bol zverejnený pôvodný článok. Za čias ministra Maďariča sa im to totiž podarilo dohnať až do extrému. Plus 7 dní vtedy museli zverejniť tuším 54 strán odpovede jednej nemenovanej osobe, keďže museli dodržať daný rozsah odpovede, bez zásahu redakcie. Preto tu existovali obavy z ďalšej novelizácie. Ak by sa napríklad na titulnej strane objavil nejaký článok, ktorý niektorému politikovi nevyhovuje a médium by mu muselo "dopriať" odpoveď na titulke, v rovnakom rozsahu a bez možnosti do odpovede akokoľvek zasiahnuť. A to aj s možnými gramatickými a faktickými chybami. Napríklad.

Nemohol by naopak spomínaný tlak pomôcť akejsi samoregulácii novinárov? Aby zverejňovali len vyslovene overené informácie?

Pavol Múdry:
Na to sú dve odpovede. Po prvé, u nás nie je zvykom, že si médiá priznajú chybu. Som ale presvedčený, že médiá si chybu priznať majú. Po druhé, ak si je médium naozaj isté, že nepochybilo, dôkazné bremeno je na  politikovi a musí to naozaj dokázať.

Čiže politici majú nárok v prípade pochybenia konkrétneho média na opravu, ale riskujú aj zosmiešnenie?

Pavol Múdry:
Áno. Tým kľúčovým slovom je „dokázať“. Ak chybu dokážu, nevidím dôvod, prečo by nemalo médium uverejniť odpoveď, alebo sa aj ospravedlniť. Prešiel som si mnoho novín. Od The New York Times, cez Frankfurter Allgemeine Zeitung až po Neue Zürcher Zeitung. Väčšinou na druhej strane, alebo na poslednej strane, kde uverejňujú názory, majú stĺpček s opravami. A nikomu to v tých novinách nevadí. Aj vďaka tomu sú dôveryhodnejšie. Pomýlili sme sa, opravíme to. Problémom ale je, že naši politici si myslia, že majú právo zverejniť takmer každú odpoveď, ale na to sú už dnes vydavatelia dosť šikovní, aby tomu vedeli zabrániť argumentami a faktami. A práve tým politika minimálne zahanbia a dokonca možno až zosmiešnia.

Takže si myslíte, že zákon v tejto podobe prospeje kvalite slovenskej novinárčiny?

Pavol Múdry:
Zatiaľ som nevidel konečné znenie. Mohlo by prospieť, ak z neho médiá uplatnia hlavne tú časť, ktorú som spomínal. Médiá si musia dávať väčší pozor na chyby a na informácie, ktoré nevedia podložiť faktami a možné pochybenia verejne opraviť. Veď všetci sme len ľudia a ľudia robia chyby. To by malo žurnalistiku skvalitniť. Druhá otázka je, ako sa k tomu politici ozaj postavia. Mám obavy, že na takúto zmenu zákona však nie je práve vhodná doba. Blížia sa voľby. Politici budú vyhlasovať kde čo a médiá to budú zverejňovať. Politici budú médiá provokovať, aby vyvolali spory, že ich odpovede nechcú zverejniť. A tak sa budú snažiť podkopať dôveru v médiá. A to sa najbližšieho polroka aj pokojne môže diať.

Budú teda médiá teraz skôr v defenzíve?

Pavol Múdry:
Nebudú, to určite nie. V mediálnej praxi sú médiá a novinári iste zdatnejší než politici. Preto nebudú v defenzíve. Nepreceňujme zase politikov.

Myslíte si, že to platí aj pre slovenské médiá a politikov? 

Pavol Múdry:
V tomto smere určite áno. Aj keď máme určité rozdiely v kvalite oboch táborov voči, povedzme vyspelejším demokraciám, stále platí, že sme si už prešli cestou vývoja a to čo platí vo svete, môžeme pokojne aplikovať do veľkej miery aj u nás doma. Médiá sú už kvalitnejšie a povedzme, že ani politici nejako výrazne nezaostávajú.

Zhováral sa Imrich Kovačič