Komentár Petra Iskenderova (Fond strategickej kultúry)

Rusko má v zálohe dostatok argumentov

Napriek pozícii USA a vplyvných kruhov EÚ, mnohí Európania čoraz viac chápu potrebu posilnenia energetickej spolupráce s Ruskom. Na starom kontinente sa postupne vytvára nový systém dodávok plynu z Ruska. Čo je prospešné pre koncových spotrebiteľov, ako aj tranzitné krajiny. Platí to aj pre štáty bývalého ZSSR, najmä Moldavsko.

Dôležitým krokom k posilneniu rusko-moldavskej energetickej spolupráce bola nedávna dohoda o znížení ceny plynu dodávaného z Ruska. Ako povedal moldavský prezident Igor Dodon po rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimírom Putinom 7. septembra v Moskve, zľava na ruský plyn pre Moldavsko od 1. októbra bude 10 až 15 dolárov za tisíc metrov kubických.

Ak Kišiňov v súčasnosti nakupuje plyn od spoločnosti Gazprom za cenu 235 dolárov za tisíc metrov kubických, od októbra bude cena 220 až 225 dolárov za tisíc metrov kubických. Zároveň podľa Igora Dodona môže zľava na ruský plyn pre Moldavsko od 1. januára 2020 dosiahnuť 45 až 50 USD a od 1. apríla môže narásť až na 70 USD.

Podľa moldavského prezidenta sa vďaka dohode s Ruskom o znížení cien vyhne zvyšovaniu taríf za plyn pre domácich spotrebiteľov. Budúci rok možno dokonca zabezpečí zníženie cien. Ako pripomenul Igor Dodon, predchádzajúca moldavská vláda ceny bezdôvodne znížila: „Demokratická strana znížila cenu na 178 dolárov, zatiaľ čo skutočná cena je 235 dolárov. Tento rozdiel musel byť niečím vyrovnaný“.

Počas stretnutia s Putinom Dodon zaznamenal zlepšenie vzájomných vzťahov a rozvoj kontaktov „na všetkých úrovniach“. A v rozhovore s nemeckým časopisom Der Spiegel moldavský prezident zdôraznil: „Snažíme sa obnoviť dobré vzťahy s Ruskom.“

Z globálneho pohľadu je rusko-moldavská spolupráca v plynárenskom sektore súčasťou širšej škály problémov týkajúcich sa osudu zmluvy, ktorá sa končí 31. decembra. Týka sa tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Táto otázka sa dostala do centra pozornosti ruského prezidenta Vladimíra Putina a generálneho riaditeľa Gazpromu Alexeja Millera.

Šéf spoločnosti Gazprom uviedol, že do konca roka má spoločnosť v úmysle prečerpať najmenej 11,4 miliárd metrov kubických plynu do podzemných zásobníkov v Európe. Čo je viac ako dvojnásobok úrovne roku 2018. „Naši európski partneri čerpajú plyn veľmi rýchlym tempom a naši ukrajinskí kolegovia sa snažia urobiť to isté. Jedným z faktorov veľkého množstva plynu vstrekovaného do podzemných zásobníkov je bezpochyby skutočnosť, že 31. decembra tohto roku končí dohoda o tranzite cez územie Ukrajiny,“ uviedol Miller. "Od charakteru ďalšej spolupráce závisí aj cena pre ukrajinského konečného spotrebiteľa. Ak Gazprom uzavrie dohodu o priamom dodávaní plynu, cena plynu pre konečného spotrebiteľa na Ukrajine môže byť o 25 percent nižšia ako súčasná úroveň. Kľúčovou otázkou je dodávka plynu na ukrajinský trh. Je to otázka bilaterálnych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou“.

Do tejto veci však zasahujú vplyvné sily vo vedení Európskej únie. Sú pripravené ohroziť bruselské trojstranné rokovania naplánované na 19. septembra medzi Ruskom, Ukrajinou a Európskou komisiou. Týkajú sa tranzitu ruského plynu do Európy od roku 2020. Tento zámer naznačuje najmä škandálne rozhodnutie Najvyššieho súdu EÚ vyhovieť poľskej spoločnosti PGNiG v žalobe proti Európskej komisii. A tým opäť obmedziť Gazprom v prístupe k cezhraničnému európskemu plynovodu OPAL. Európska komisia totiž začiatkom roku 2016 rozšírila prístup spoločnosti Gazprom k potrubiu OPAL, čím umožnila využitie približne 90 % jeho tranzitných kapacít.

Nové rozhodnutie Najvyššieho súdu EÚ znamená, že Európania každoročne strácajú 18 miliárd metrov kubických kapacity plynovodu Nord Stream. Ak vezmeme do úvahy pretrvávajúce odmietanie dánskych úradov vydať povolenie na dokončenie plynovodu Nord Stream-2, tak Brusel z politických dôvodov túto zimu ohrozuje energetickú bezpečnosť kontinentu. Len aby „presadil“ možnosť dohody o tranzite plynu vhodného pre Kyjev. Prípadne plánuje úplne podkopať rokovania a obviniť z toho ruskú stranu.

Nepochopiteľný prístup Dánska k Nord Stream 2 a odňatie povolenia pre OPAL sú rozhodnutia obdobnej povahy, tvrdí Dmitrij Marinčenko, senior riaditeľ spoločnosti Fitch. A rozsudok Najvyššieho súdu EÚ má v tomto kontexte tiež politický charakter.

Podpredseda Európskej komisie pre záležitosti energetickej únie Maroš Šefčovič, ktorý zastupuje Brusel na trojstranných rokovaniach o tranzite plynu, chce vyzvať strany, aby podpísali novú desaťročnú tranzitnú zmluvu na dodávku ruského plynu cez Ukrajinu. Takýto návrh sa nezdá byť pre Rusko výhodný. Hlavne vzhľadom na dynamiku cien na svetových trhoch s plynom a infraštruktúru rozostavaných tranzitných plynovodov, ktoré obchádzajú Ukrajinu. Okrem toho rozhodnutie Najvyššieho súdu EÚ predstavuje precedens pre plánované európske vetvy z plynovodu Nord Stream-2. Čo tiež obmedzí možnosť Európanov využívať nové potrubie na plnú kapacitu.

Rusko má však v zálohe dostatok argumentov. Predovšetkým schopnosť ruských spoločností rýchlo zvýšiť dodávky plynu do Európy prostredníctvom plynovodov, ale aj vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG).