Revolučné opojenie

Nič iné nemôže napadnúť komukoľvek pri pohľade na nový billboard strany „Za ľudí“. Nafúknutá populistická bublina, ktorá vedie k nevraživosti, triešteniu spoločnosti, triednej nenávisti a v zápale boja o moc nabáda ku kolektívnemu potrestaniu všetkých, na ktorých poukáže novodobá politická elita a označí ho prívlastkom podvodník.

Ktorým podvodníkom chce Remišová vziať majetky?

Na chvíľu som zapochybovala, či Veronika Remišová vôbec vie v akej strane a prostredí sa nachádza, či číta dennú tlač a vníma realitu. Meno brata predsedu strany Za ľudí – Andreja Kisku je v týchto dňoch v médiách skloňované najmä v súvislosti s podaním trestného oznámenia VÚB za podnikateľskú činnosť, ktorú vykonávali s Andrejom Kiskom. S exprezidentom Andrejom Kiskom, ktorý „ “.

Informácia o podanom trestnom oznámení vysiela spoločnosti signál aj o tom, že imunita prezidenta už nevie prekryť  snahy o potrestanie vinníkov. Hoci sa predpokladalo, že bezprostredne sa budú svojich práv domáhať desiatky poškodených, ktorí v minulosti vďaka Kiskovej chobotnici prišli o lukratívne pozemky, či strechu nad hlavou, podnety začínajú podávať  paradoxne podstatne väčší hráči na trhu.

Právne nezmysly v kampani, číra demagógia a populizmus  

Osloviť voliča a získať si popularitu a podporu je prioritou každej politickej strany v predvolebnom období, ale dosiahnuť pozitívny volebný výsledok plytkým, nedosiahnuteľným, klamstvom a trieštením spoločnosti na princípe kolektívneho posúdenia všetkých vinníkov je viac ako za hranicou zdravého rozumu. Vyjadrenie Veroniky Remišovej, podľa ktorého treba zobrať podvodníkom nelegálny majetok, každým slovom naráža na právne prekážky, svedčí o jej absolútnej právnej negramotnosti a najmä o ignorovaní inštitútov právneho štátu, kde nie je možné len tak niekoho označiť za podvodníka, jeho majetok za nelegálne získaný a potrestať ho odobraním majetku.

Vyhlásenia, nielen Veroniky Remišovej, ale aj iných predstaviteľov novovzniknutých strán evokujú spomienku na takmer zabudnutý trestný čin z obdobia socializmu – rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve – kedy štát, mnohokrát bezdôvodne, zhabal majetok jednotlivca.

Poslankyňa Remišová totiž prezentuje zámer nadviazať presne na tento model odobratia majetku, alebo  sa iba  pokúša osloviť nahnevaných ľudí, ktorí síce vidia nespravodlivosť, ale nerozumejú právnym inštitútom? Alebo sa nebodaj rozhodla vyburcovať, či osedlať  vášne občanov a hrdo sa biť do hrude, že práve zhabanie majetku vytrhne ľudí z biedy a z marazmu? Poľutovania hodné je, že výkriky na bilboardoch, podobne ako aj jej vyjadrenia nie je možné v súčasnosti brať ani vážne.

Právne aspekty vyhlásenia

Podvodníkom je osoba, ktorej sa podľa trestného zákona nespochybniteľne preukázalo, že sa dopustila trestného činu podvodu. Podvod je kvalifikovateľný v rôznych variantoch – cez daňový, subvenčný, proti mene, falšovaním, v súbehu s inými trestnými činmi. Pri každom trestnom čine je aj nejaký poškodený a jedným z cieľov trestného konania je, aby  v maximálnej miere bola poskytnutá aj materiálna forma satisfakcie poškodenému. Ak podvod bol spáchaný na osobe, tak  danej osobe.

Ak bol podvod spáchaný  na nejakej inšitúcii, firme, alebo na štáte, tak voči nim. Či v trestnom konaní priamo, alebo v osobitnom civilnom konaní je možné poškodeného uspokojiť z majetku odsúdeného za trestný čin. Ak je poškodeným štát, tak v miere primeranej výške škody môže byť odškodnený prepadnutím majetku odsúdeného, prípadne prepadnutím celej veci, alebo majetku, ktorá dokázateľne pochádza z trestnej činnosti. V prípade Baštrnák máme jasný prípad, ako prepadnutie majetku môže prebehnúť. Štát sa vie nielen vysporiadať s takýmto prípadom, ale vie zabezpečiť aj výkon takéhoto rozhodnutia.

Nelegálny majetok 

Štát môže nariadiť súdnym rozhodnutím prepadnutie majetku, pričom je vcelku logické, že by sa použitie tohto inštitútu malo sťahovať na majetok nadobudnutý trestnou činnosťou, teda majetok nadobudnutý nelegálne. Veronika Remišová inštitút prevzatia majetku nielen zjednodušila, ale aj zovšeobecnila, opomenúc fakt,  že každý prípad musí skúmať súd individuálne,  zachovaním ústavných a procesných práv obžalovaného, aby bolo vylúčené pochybenie a spoľahlivé zistenie stavu viedlo k spravodlivému posúdeniu veci.

Právne inštitúty pani poslankyni evidentne nič nehovoria,  pretože aj pri minimálnej znalosti legislatívy, by nemohla ohlasovať pomyselný boj proti všetkým rovnakým postihom. Podľa jej návodu by údajnému podvodníkovi, za škodu pár sto eur mohol štát zhabať celý majetok.  Kvalifikácia majetku ako nelegálne získaného je osobitné konanie, ktoré nie je možné riešiť hurá systémom.

Kto je podvodník a kto nie?

Sedieť na jednej lavici s Andrejom Kiskom a naháňať podvodníkov je dosť zvláštne. Vyžaduje to pohľad v jednom smere a schopnosť predstierať, že zvyšok sveta neexistuje. Pravdepodobne nepredpokladá s možnosťou, že by aj Andrej Kiska sa ocitol  v pozícii podvodníka, hoci jeho spolukonateľ v bývalej firme je už obvinený a Kiska prehlasoval, že nebude žiadať amnestiu.

Aj keď o niektorých okolnostiach by bolo predčasné hovoriť,  už dnes je nespochybniteľné objektívne skrátenie dane jeho firmy započítaním nákladov na voľby, ktoré nie sú daňovo odpočítateľnými položkami.  Je irelevantné, či Kiska daň doplatil  alebo nie, pretože v dobe odpočtu existovalo úmyselné konanie skrátiť daň. Na tomto princípe bol odsúdený Baštrnák, ktorému súd neuznal účinnú ľútosť zaplatením dane, ktorú skrátil. Bude Kiska patriť do inej kategórie podvodníkov ako tí, chce ktorým Remišová zobrať majetok?

Sledujúc mediálnu kampaň strany „Za ľudí“ vidím iný fenomén. Marketingové prostriedky, markanty a benefity dostali prednosť pred racionálnym obsahom. Kampaň Kiskovej strany je riadená nezmyselnými mediálnymi kalkuláciami, manipulovaním agentúrnych prieskumov,   populizmom a hlásaním právnych nezmyslov.

Revolúcia vo vedre s kalom  

Inak sa nedá nazvať pokrik, ktorým sa snaží získať podporu v nasmerovanej nenávisti proti niečomu nekonkrétnemu a právne nedefinovanému. Ľudia by mali začať vážnejšie uvažovať a posudzovať, čo je reálne, a čo je iba volebná ideológia, respektíve demagógia.

Vláda a obsadenie exekutívy ľuďmi, s právnym vedomím rovnajúcim sa bezvedomiu, s predstavou vymáhania spravodlivosti odporujúcou zákonu, by prispelo k oveľa väčšiemu marazmu, akého sme svedkami vďaka otvoreniu mnohých káuz a ich medializácii.

Vláda podvodníkov, diletantov a hejrevolucionárov, ktorí by prevýšili svojou demagógiou všetko, čo stojí ešte aj nad predstavami najhoršieho scenáru  dnešnej opozície a koalície, nie cestou na ozdravenie, ale prehĺbenie devastácie spoločnosti, v ktorej rozhoduje skupina posadnutých a skompromitovaných ľudí bez morálnych zásad a rešpektovania práva.

Veronika Remišová nám predviedla vazalskú poslušnosť, keď si osvojila myšlienku, ktorou sa chce postaviť na čelo nespokojencov a získať ich hlasy bez toho, že by to vedela akokoľvek splniť.