Snowden vydáva memoáre. Vysvetľuje, prečo vyzradil tajné informácie
14 | 09 | 2019 I Imrich Kovačič
Bývalý spolupracovník tajných služieb Spojených štátov, Edward Snowden, ktorý po vyzradení citlivých amerických informácií už roky žije v ruskom exile, vydáva spomienkovú knihu.
V knihe nazvanej "Permanent Record", ktorá vyjde budúci týždeň v utorok, Snowden podrobne vysvetľuje svoj životný osud a tiež to, prečo sa rozhodol riskovať slobodu vyzradením tajných dát. V rozhovore s nemeckým denníkom Die Welt zopakoval, že má stále záujem o získanie azylu v Nemecku.
Snowden, dlhoročný spolupracovník americkej Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA), v roku 2013 zverejnil množstvo utajovaných informácií, ktoré odhalili značný rozsah americkej elektronickej a telefónnej špionáže.
Podľa serveru WikiLeaks boli terčom odpočúvania NSA aj európski štátnici, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Pred americkým prenasledovaním sa Snowden uchýlil do Ruska, ktoré mu udelilo azyl.
Vo svojich memoároch teraz Snowden líči, že vďaka práci pre NSA a CIA dospel k záveru, že americké tajné služby zneužili Ústavu Spojených štátov, preto nemal inú možnosť, než sa o svoje zistenia podeliť s tlačou. "Uvedomil som si, že som bol nerozumný, keď som si predstavoval, že by najvyšší súd, Kongres alebo prezident (Barack Obama), snažiaci sa dištancovať od administratívy prezidenta Georgea Busha (mladšieho) vôbec niekedy pohnali tajnej služby k zodpovednosti, a to kvôli čomukoľvek," píše Snowden v knihe.
AP poznamenala, že kniha prináša doteraz najpodrobnejšie vysvetlenie krokov, ktoré Snowden urobil. Svojim rozhodnutím vyvolal celoamerickú debatu nielen o rozsahu utajovaných odpočúvacích programov tajných služieb, ale aj o vyšších princípoch, ktoré človeka prinútia postaviť sa proti možným neprávostiam v systéme štátu i za cenu upadnutie do nemilosti a ohrozenie vlastnej slobody.
Či sa 36-ročný Snowden bude môcť raz vrátiť do vlasti, kde mu hrozí za špionáž a krádeže štátnych dokumentov desiatky rokov väzenia, prípadne doživotie, jasné nie je. V Rusku zatiaľ môže zostať do roku 2020. Moskva mu ale azyl v minulosti opakovane predĺžila. Snowden predtým tiež hovoril o tom, že by sa rád uchýlil pod ochranu i iných krajín.
O azyl žiadal okrem iného aj Nemecko, ktoré to ale odmietlo. Udelenie azylu podporujú napríklad aj opozičné strany Ľavica a Zelení, ako aj niekoľko petícií. V rozhovore pre Die Welt Snowdenpovedal, že má stále záujem uchýliť sa do Nemecka. Je tiež presvedčený, že keby mu Berlín azyl udelil, nebol by to nepriateľský akt voči USA.
Azyl v EÚ by naopak podľa neho naopak znamenal, že Európa stojí za Spojenými štátmi aj vtedy, keď ony samy nemôžu svoje hodnoty hájiť. "Európske vlády zo mňa majú strach," dodal. Poznamenal ale, že sa zdá čoraz viac pravdepodobné, že sa raz bude môcť vrátiť domov.
V knihe nazvanej "Permanent Record", ktorá vyjde budúci týždeň v utorok, Snowden podrobne vysvetľuje svoj životný osud a tiež to, prečo sa rozhodol riskovať slobodu vyzradením tajných dát. V rozhovore s nemeckým denníkom Die Welt zopakoval, že má stále záujem o získanie azylu v Nemecku.
Snowden, dlhoročný spolupracovník americkej Národnej agentúry pre bezpečnosť (NSA) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA), v roku 2013 zverejnil množstvo utajovaných informácií, ktoré odhalili značný rozsah americkej elektronickej a telefónnej špionáže.
Podľa serveru WikiLeaks boli terčom odpočúvania NSA aj európski štátnici, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Pred americkým prenasledovaním sa Snowden uchýlil do Ruska, ktoré mu udelilo azyl.
Vo svojich memoároch teraz Snowden líči, že vďaka práci pre NSA a CIA dospel k záveru, že americké tajné služby zneužili Ústavu Spojených štátov, preto nemal inú možnosť, než sa o svoje zistenia podeliť s tlačou. "Uvedomil som si, že som bol nerozumný, keď som si predstavoval, že by najvyšší súd, Kongres alebo prezident (Barack Obama), snažiaci sa dištancovať od administratívy prezidenta Georgea Busha (mladšieho) vôbec niekedy pohnali tajnej služby k zodpovednosti, a to kvôli čomukoľvek," píše Snowden v knihe.
AP poznamenala, že kniha prináša doteraz najpodrobnejšie vysvetlenie krokov, ktoré Snowden urobil. Svojim rozhodnutím vyvolal celoamerickú debatu nielen o rozsahu utajovaných odpočúvacích programov tajných služieb, ale aj o vyšších princípoch, ktoré človeka prinútia postaviť sa proti možným neprávostiam v systéme štátu i za cenu upadnutie do nemilosti a ohrozenie vlastnej slobody.
V Rusku zatiaľ do roku 2020
Či sa 36-ročný Snowden bude môcť raz vrátiť do vlasti, kde mu hrozí za špionáž a krádeže štátnych dokumentov desiatky rokov väzenia, prípadne doživotie, jasné nie je. V Rusku zatiaľ môže zostať do roku 2020. Moskva mu ale azyl v minulosti opakovane predĺžila. Snowden predtým tiež hovoril o tom, že by sa rád uchýlil pod ochranu i iných krajín.
O azyl žiadal okrem iného aj Nemecko, ktoré to ale odmietlo. Udelenie azylu podporujú napríklad aj opozičné strany Ľavica a Zelení, ako aj niekoľko petícií. V rozhovore pre Die Welt Snowdenpovedal, že má stále záujem uchýliť sa do Nemecka. Je tiež presvedčený, že keby mu Berlín azyl udelil, nebol by to nepriateľský akt voči USA.
Azyl v EÚ by naopak podľa neho naopak znamenal, že Európa stojí za Spojenými štátmi aj vtedy, keď ony samy nemôžu svoje hodnoty hájiť. "Európske vlády zo mňa majú strach," dodal. Poznamenal ale, že sa zdá čoraz viac pravdepodobné, že sa raz bude môcť vrátiť domov.
Zdieľať tento článok