Podľa súdnych dokumentov Kanada prevzala a predala iránske aktíva v hodnote približne 30 miliónov dolárov. Finančné prostriedky budú prevedené na účty amerických rodín, ktoré boli postihnuté teroristickými útokmi, pričom by potrebovali nejaké odškodnenie aby vykryli straty.

Zabavené aktíva zahŕňajú dve budovy - Iránske kultúrne centrum v Ottawe a Centrum pre iránske štúdie v Toronte - ako aj približne 2,6 milióna dolárov zobraných z iránskych bankových účtov a niekoľko vozidiel.

Tieto dve nehnuteľnosti boli predané za 26,5 miliónov dolárov a 1,85 milióna dolárov, pričom pre predaní boli prevedené peniaze do niekoľkých rodín v USA, ktoré sa snažili získať podiel na aktívach ako kompenzáciu za rôzne teroristické činy, ktoré vinili z Iránu. Súdne dokumenty potvrdzujúce rozdelenie finančných prostriedkov sú zo 7. augusta, miestne médiá ich však uviedli až v piatok.

Medzi príjemcov kompenzácií patrí aj rodina Marly Bennettovej, výmennej študentky USA, ktorá bola zabitá pri bombardovaní hebrejskej univerzity v Jeruzaleme v roku 2002, ako aj Edward Tracy a Joseph Cicippio, ktorí boli v rokoch 1986 až 1991 v Libanone zadržiavaní ako rukojemníci, pričom boli obviňovaní z útokov na Hizballáh alebo Hamas, dve organizácie údajne podporované Iránom.

Zatiaľ čo zahraničné vlády sú zvyčajne imúnne voči súdnym procesom, Kanada prijala v roku 2012 tzv. Zákon o súdnictve pre obete terorizmu, ktorý vylučuje „štátnych sponzorov terorizmu“. V súčasnosti sú v tejto čiernej iba dve krajiny - Irán a Sýria.

Kanadský prípad proti Iránu sa ťahá už niekoľko rokov a Islamská republika sa pokúsila napadnúť zabavenie majetku a žiadala nejaký skutočný dôkaz. Samotná prítomnosť Iránu na zozname teroristov však zjavne stačila na zamietnutie tohto odvolania.

Teherán odmieta všetky obvinenia z účasti na teroristických činoch a celý prípad označil ako „politicky motivovaný“.