Čínska hospodárska stratégia nie je žiadnym tajomstvom. V blízkej dobe bude Peking rásť v ekonomike krajiny prostredníctvom výroby a vývozu lacného, ​​celosvetovo konkurencieschopného tovaru. Z dlhodobého hľadiska vybuduje kapitál, infraštruktúru a odborné znalosti potrebné na to, aby sa z tejto krajiny stal inovačný zdroj.

Čína nie je prvou krajinou, ktorá prijala túto stratégiu. Rovnaké opatrenia viedli v posledných 70 rokoch k vzostupu krajín ako Nemecko, Francúzsko a Japonsko. Washington obvinil všetky tri z týchto krajín z nespravodlivej obchodnej a menovej politiky - Nemecko a Francúzsko v 70. rokoch a Japonsko v 80. rokoch. Informuje o tom americký portál Foreing Affairs.

Nedávno americká vláda obvinila taktiež Čínu, ale tentokrát je napätie viac znepokojujúce. Čína je oveľa početnejšia ako Nemecko, Francúzsko alebo Japonsko a jej ekonomika by sa mohla ľahko stať najväčšou na svete. Peking tiež investuje do projektov mimo svojej krajiny, delí sa o technológie s menšími krajinami a snaží sa vytvoriť súbor úzkych obchodných a investičných vzťahov - ktoré môžu jedného dňa vychádzať z čínskeho jüanu namiesto amerického dolára.

Vo svojom druhom funkčnom období sa prezident Barack Obama snažil prinútiť Čínu, aby zmenila svoje správanie prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, najmä vo forme transkacifického obchodného bloku. Avšak prezident Donald Trump nedávno prijal iný prístup - uložil clá na čínsky tovar, pričom Trump označil Čínu za „menového manipulátora“.

Hrozba z Číny je oveľa vážnejšia, ako identifikovala Trumpova administratíva. Vďaka vládnym investíciám do výskumu a vývoja je Čína pripravená stať sa v blízkej budúcnosti globálnym lídrom vo vedeckých a technologických inováciách, čím vytlačí Spojené štáty z pozície, ktorú zastáva už 70 rokov.

Nárast Číny v tejto oblasti nielen ohrozí národnú bezpečnosť USA, ale pripraví tak americké hospodárstvo o veľa pracovných miest. Spojené štáty namiesto toho, aby s Čínou viedli obchodnú vojnu, by mali výrazne zvýšiť svoje vlastné investície do výskumu a vývoja. Spojené štáty môžu Číne čeliť iba podnecovaním domácich inovácií.

To, že by Čína by mohla byť jedného dňa svetovým lídrom v oblasti technologických inovácií, sa pred generáciou zdalo smiešne, avšak kultúrna revolúcia zdecimovala vysokoškolské vzdelávanie v Číne. Vzdelávací systém sa postupne obnovoval v rámci programu Denga Xiaopinga, ale až v 90. rokoch a prvej dekáde tohto storočia priniesli investície do vysokoškolského vzdelávania významný pokrok vo vede a technike.

Od roku 1990 do roku 2010 čínsky počet vysokoškolských študentov vzrástol osemnásobne a počet absolventov vysokých škôl explodoval z 300 000 na takmer tri milióny ročne. Za rovnaké obdobie sa podiel Číny na celkovom svetovom vysokoškolskom zápise zvýšil zo 6 na 17 percent. V roku 2017 predstavovalo absolventov čínskych vysokých škôl až osem miliónov. Na porovnanie, v tom istom roku v USA sa to rovnalo približne 3 miliónom absolventom.

O kvalite vedeckého vzdelávania v Číne sa dá diskutovať, ale o počtoch nie. V roku 1990 Spojené štáty absolvovali 20-krát viac vedeckých a inžinierskych titulov ako Čína. Len o dve desaťročia neskôr Čína predstihla Spojené štáty v tejto metrike a v roku 2010 vyštudovalo 29 000 nových doktorandov oproti 25 000 zo Spojených štátov. Čínske univerzity sú stále slabšie ako ich americkí kolegovia, medzera sa však stále zmenšuje. Podľa rebríčka Times Higher Education je šesť čínskych univerzít v súčasnosti v rebríčku 100 najlepších svetových univerzít.

Súkromný sektor v Spojených štátoch sa aj naďalej inovuje, ale väčšinou v softvérových projektoch, ktoré uprednostňujú moderní investori rizikového kapitálu. Avšak USA nevynakladá veľa investícií na pokus o zásadné objavy, ako je napríklad hľadanie nových zdrojov energie, pretože zatiaľ čo nové poznatky sú pre celú ekonomiku skvelé, zriedka sa to vypláca pre investorov. V dôsledku toho sa podniky odklonili od zásadných výskumov, ktoré nemajú okamžitú aplikáciu, čo viedlo až k 60% poklesu týchto publikácií medzi rokmi 1980 a začiatkom roku 2000.

Napríklad v oblastiach syntetickej biológie a vodíkovej energie sa súkromný sektor do značnej miery vyhýbal dlhodobým investíciám. Spojené štáty sú priekopníkmi v oboch oblastiach, avšak sa zdá, že je pravdepodobnejšie, že sa budú viac rozvíjať v Číne a v ďalších krajinách, ktoré im poskytujú rozsiahlu podporu.

Do roku 2025 Čína nahradí Spojené štáty ako svetového lídra v oblasti výskumu a vývoja vo farmaceutických výrobkoch. Táto správa pochádza z nedávnej analýzy lekárskeho výskumu uverejnenom v časopise The Journal of American Medical Association.