Slovenská republika nebola v roku 2018 objektom teroristického útoku, ani iného bezpečnostného incidentu s teroristickým pozadím. Nezaznamenali sa ani žiadne signály, ktoré by poukazovali na zvyšovanie rizika teroristického útoku. Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2018, ktorej návrh v stredu schválila vláda.

Autori dokumentu ozrejmujú, že teroristická hrozba sa bezpečnostných záujmov SR týkala najmä v kontexte teroristických útokov v iných členských štátoch EÚ a v podobe ohrozenia zdravia a životov občanov SR v zahraničí. "Občania SR teroristickými útokmi v zahraničí neboli priamo zasiahnutí, žiadny občan SR nebol zranený ani usmrtený,“ dodávajú.

Informujú, že realizáciu bezpečnostných záujmov SR najviac ovplyvňoval vývoj vo východnom susedstve Európskej únie (EÚ) vrátane vývoja vzťahov NATO/EÚ a Ruska, ako aj situácia v južnom susedstve EÚ, predovšetkým na Balkáne, Blízkom východe a v severnej Afrike.

Autori priznávajú aj informačné pôsobenie kybernetické útoky, ku ktorým dochádzalo v členských štátoch EÚ, pričom sa tieto snahy prejavili aj na Slovensku. "Nemali však charakter intenzívnej, špecificky zameranej hybridnej kampane a nebolo proti SR zaznamenané ani použitie agresívnejších prostriedkov,“ konštatujú v materiáli. V roku 2018 boli však identifikované viaceré IP adresy registrované v SR ako podozrivé z možného zneužitia na vedenie kybernetických útokov zo zahraničia.

"Boli spojené so snahou útočníkov preniknúť k dátam z informačných systémov niektorých orgánov štátnej správy SR alebo s hľadaním zraniteľností v informačných systémoch, ktoré by mohli byť využité pri iných kybernetických útokoch v SR,“ spresňujú autori správy a pripomínajú v tejto súvislosti odhalenie kybernetického útoku na infraštruktúru rezortu diplomacie, pri ktorom bol použitý sofistikovaný škodlivý kód umožňujúci útočníkom exfiltráciu dát zvnútra organizácie na servery v zahraničí.



Problém extrémizmu ovplyvňoval bezpečnostnú situáciu v SR porovnateľne s minulými rokmi, správa upozorňujú najmä na problém pravicového extrémizmu. Medziročne porovnateľná bola aj oblasť trestnej činnosti. Došlo síce k poklesu celkovej kriminality (v roku 2018 bolo zaznamenaných 61.392 trestných činov, čo bol najnižší počet od roku 1989), no spoločenskú situáciu výrazne, ako extrémne výnimočná udalosť v SR, ovplyvnila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, uvádza správa.

Nelegálna migrácia na území SR medziročne mierne vzrástla o 4,2 percenta, čo bolo spôsobené rastom kategórie neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice (nárast z 205 na 262 prípadov). Najčastejší modus operandi je prekročenie hranice pešo v zalesnenom teréne, bez dokladov totožnosti a s pomocou prevádzačov. Dominantný podiel na celkovej nelegálnej migrácii v SR mal však naďalej neoprávnený pobyt.

Na území SR bolo zaznamenaných 251 mimoriadnych udalostí, teda o 127 menej v porovnaní s prechádzajúcim rokom a bolo vyhlásených o 20 mimoriadnych situácií menej ako v roku 2017. Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami boli povodne, nálezy alebo úniky neznámych látok a poplašné správy.

V upozornení na možný vývoj v oblasti bezpečnostných hrozieb, ktoré majú potenciál ovplyvniť situáciu v SR, autori správy poukazujú na nepredvídateľnú situáciu v rusko-ukrajinských vzťahoch, ale aj predpoklad pokračovania informačného pôsobenia a hybridných kampaní s cieľom ovplyvniť politické procesy, zahraničnopolitické rozhodnutia a narušiť súdržnosť v rámci NATO/EÚ.

"Predpokladá sa, že počet útokov, hrozieb a zraniteľností systémov a služieb v kybernetickom priestore SR, ako aj v celosvetovom meradle, bude narastať. Tento vývoj súvisí najmä s digitalizáciou spoločnosti, ako aj s nárastom počtu útočníkov a vývojom a dostupnosťou nástrojov na realizáciu rôznych foriem útokov,“ naznačujú autori správy.