Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) by mali poznať fungovanie inštitúcií Európskej únie a ich význam pre Slovensko a jeho regióny. Uviedol to pre TASR bratislavský župan Juraj Droba, ktorý prišiel do Bruselu na pracovný výjazd s delegáciou krajských poslancov.

Droba, ktorý je vedúcim slovenskej delegácie vo Výbore regiónov, poradnom orgáne Európskej komisie, spresnil, že cieľom dvojdňového pracovného výjazdu (9. - 10. 9.) na čele deväťčlennej delegácie župného zastupiteľstva bolo oboznámiť krajských poslancov s fungovaním Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií EÚ.

Rovnako bola snaha im vysvetliť, ako funguje a čo robí Bratislavský kraj v Bruseli, kde má ako jediný z ôsmich vyšších územných celkov SR svoje priame zastúpenie.

"Chcem, aby poslanci plne chápali, aký je Brusel dôležitý aj pre regionálnu politiku a pre Bratislavský samosprávny kraj," vysvetlil.

Za bonus navyše považuje návštevu bruselského sídla NATO - aj preto, že v čase šírenia dezinformácií a hybridnej vojny je dôležité, aby ľudia vedeli, aký význam má Severoatlantická aliancia pre Slovensko.



Droba pripomenul, že kraj, ktorý zastupuje, je v nezávideniahodnej situácii, lebo pre štatisticky vysoký priemerný HDP na obyvateľa sa nachádza na ôsmom mieste zo 600 regiónov EÚ. Bratislavská župa je preto vylúčená z možnosti čerpať eurofondy vo väčšine operačných programov. A to aj napriek tomu, že kraj európske zdroje potrebuje.

Droba upozornil, že pri vzniku samosprávnych krajov sa s mnohými vecami nerátalo a kraje dnes z dôvodu nákladov na infraštruktúru, školskú a sociálnu inklúziu, verejnú dopravu či životné prostredie tlačia pred sebou obrovský investičný dlh.

"Toto sú témy, ktorými sa musíme zaoberať. Niektoré sa nedajú zaplatiť z vlastných peňazí. Zdroje z eurofondov sú potrebné na cyklotrasy, opravu škôl, otváranie nových učebných odborov či cezhraničné projekty s partnermi z Dolného Rakúska a Maďarska," opísal situáciu.

Delegácia BSK bola v Bruseli v deň, keď bola predstavená organizačná štruktúra novej Európskej komisie, s dôrazom na zelenú politiku. Droba v tejto súvislosti upozornil, že BSK už dávnejšie začal premieňať svoje sídlo na "zelený úrad", keď zakázal plastové fľaše a zrušil tlač dokumentov na zastupiteľstve, čím sa ročne ušetria asi tri tony kancelárskeho papiera.

Dodal, že samospráva do konca roka 2020 chystá projekt najmenej dvoch zelených striech a chce vrátiť kus nedotknutého lesa Bratislavčanom na mieste, kde sa nachádzali muničné sklady. A podľa jeho slov pri ekologickej politike BSK netreba zabúdať ani na Ekocentrum Čunovo, cezhraničný projekt vzdelávacej inštitúcie za osem miliónov eur.