Pred dvomi rokmi dal aktívnemu hokeju definitívne zbohom. Dnes už 42-ročný Ľubomír Vaic však aj po skončení hráčskej kariéry zostal spätý s hokejom. Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA, nepôsobí v žiadnom konkrétnom klube, ale slovenskému hokeju sa snaží pomáhať prostredníctvom iných aktivít.

"Stále som v dozornej rade Slovenského zväzu ľadového hokeja. Na štadióne v Spišskej Novej Vsi tiež máme s bývalým spoluhráčom Mišom Findurom menšiu posilňovňu a streleckú zónu, kde sa venujeme deťom a pomáhame im zdokonaľovať prácu s hokejkou, pukom a streľbu. V posilňovni mávame skupinové aj individuálne tréningy. Venujeme sa tiež športovcom a deťom, ktorí majú problémy s chrbticou," vyhlásil Vaic.

Priznal, že už počas kariéry hokejistu sa mu veľmi páčila práca fyzioterapeutov. "Uvažoval som dokonca, že by som po hokeji niečo také aj vyštudoval, ale keď som zistil, že by som v rámci diaľkového štúdia musel chodiť do školy päť rokov každú sobotu do Prešova, začal som hľadať iné spôsoby podobného uplatnenia," dodal strieborný medailista z MS 2000 v ruskom Petrohrade a držiteľ bronzu z fínskeho šampionátu v roku 2003.

Vaic v minulosti pôsobil vo viacerých krajinách sveta - v Česku, Nemecku, Rusku, Fínsku, Švédsku či v zámorí. V niekoľkých zápasoch si zahral aj v prestížnej NHL v drese Vancouveru Canucks. Na Slovensku okrem rodnej Spišskej Novej Vsi účinkoval aj v Poprade, Košiciach a bratislavskom Slovane. Práve posledné dve spomenuté mužstvá obstarajú vo štvrtok úvodný zápas nového tipsportligového ročníka 2019/2020.

V najvyššej slovenskej súťaži sa po sedemročnej prestávke predstaví HC Slovan Bratislava, ktorý sa na domácu scénu vracia po pôsobení v Kontinentálnej hokejovej lige. "Ľudia dostali to, čo chceli. Som rád, že je Slovan opäť v slovenskej extralige.

Bolo super, že nás zastupoval v KHL a ľudia vďaka tomu mohli vidieť hráčov z tejto súťaže. Pri nedostatku financií je to však ťažké utiahnuť, zvlášť, keď niektoré kluby tam majú rozpočet aj 40 miliónov eur. Mnoho ľudí nadávalo, že Slovan pri odchode zo slovenskej extraligy spôsobil odliv peňazí. Teraz je späť a možno sa pozdvihne úroveň našej súťaže," podotkol Vaic.



V súvislosti s účasťou Slovana v slovenskej súťaži sa v nedávnych týždňoch v médiách prepierali dlhy klubu voči viacerým bývalým hráčom. Vaic podobnú situáciu počas angažmánu v hlavnom meste nezažil, ale stretol sa s týmto problémom v HC Košice.

"Keď sme vyhrali posledný titul v roku 1999, do play-off sme nastupovali bez peňazí. Išli sme do toho s tým, že ideme hlavne hrať. Nemali sme vyplatené peniaze päť-šesť mesiacov, ale nakoniec sa našli sponzori, ktorí prisľúbili, že nám to všetko vyplatia, keď vyhráme titul. Podarilo sa, nakoniec jeden sponzor niečo vyplatil, druhý nevyplatil," zaspomínal si na časy spred dvoch dekád.

Nevyplatené základné platy z obdobia stráveného v Košiciach však stále nevidel. "Dokonca som vyhral aj súd, ale tam sa to pretransformovalo tuším zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť a dodnes som tie peniaze nemal zaplatené. Ani nebudem, s tým som sa už dávno rozlúčil. To, že meškali peniaze, to je na Slovensku bežné. Bolo to aj v Slovane, ale vždy bolo vyplatené," doplnil.

Ako bývalý dlhoročný reprezentant sa pristavil aj pri nedávnych majstrovstvách sveta v Bratislave a Košiciach, na ktorých mužstvo trénera Craiga Ramsayho opäť nepreniklo zo skupiny do vyraďovacej časti turnaja. "Čo ľudia čakali? Že sa slovenský hokej za rok zmení a znova budeme hrať o medaily, keď sme predtým hrali mizerne?

Veľa je aj o šťastí. Videli sme to aj teraz, keď nám v posledných sekundách ušli dobré výsledky a pre tieto bodové straty sme sa nedostali do vyraďovacích bojov. Chlapcom však nie je čo vyčítať. Každý rok sa snažia a robia, čo môžu. Potrebujeme hlavne budovať tam dole, aby sme mali širšiu základňu. V hokeji máme málo detí," zakončil pre agentúru SITA Ľubomír Vaic.