Novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností je predvolebný pokus zapáčiť sa cirkvám zvýšenými dotáciami. V diskusii k novele to v pléne v utorok vyhlásila poslankyňa parlamentu Renáta Kaščáková (SaS). Podľa novely má financovanie cirkví postupne zohľadňovať počet veriacich. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) s Kaščákovou nesúhlasí, vyhlásila, že návrh sa pripravoval takmer rok.

"Tento zákon vnímame ako potvrdenie toho, ako plytko a povrchne táto vláda pristupuje k problémom. Otvára túto tému tesne pred voľbami, zvyšuje dotácie pre cirkvi. Je to až okato účelové, dá sa to vnímať ako predvolebné gesto. Opäť raz sa zaliečate občanom, veriacim, ale neriešite ich skutočné problémy," skonštatovala poslankyňa.

Podľa Kaščákovej sa novelou vylepšuje vzťah cirkví a štátu. Avšak nie je spravodlivá voči všetkým občanom. "Vo vzťahu k občanom, ktorí to majú platiť, tento zákon len upevňuje nie veľmi spravodlivý princíp, keď všetci občania, aj tí ktorí nie sú príslušníkmi cirkvi, sa skladajú na aktivity cirkví prostredníctvom svojich daní," uviedla poslankyňa. Oveľa transparentnejšie by podľa nej bolo platiť cirkvi napríklad prostredníctvom asignačnej dane. Doplnila, že cieľom SaS je úplná odluka cirkvi od štátu.



Podľa poslanca Antona Hrnka (SNS) sa strana SaS chce zaliečať voličom, ktorí nenávidia cirkvi. Nezaradený poslanec Martin Poliačik v diskusii pripomenul, že návrh novely posilňuje závislosť registrovaných cirkví od štátu.

Ministerka kultúry reagovala, že všetko, čo sa urobilo doteraz na ministerstve pod jej gesciou, by sa muselo brať ako jej populistický krok.

"Pustila som sa do vecí, ktoré nikto neriešil napríklad od roku 2012. Pustili sme sa do tejto prípravy zákona z veľmi pragmatického dôvodu. Bolo stretnutie so zástupcami cirkví, kde mi deklarovali požiadavku, že treba s tým niečo robiť, lebo duchovní na Slovensku zarábajú ani nie 400 eur. Založili sme expertnú skupinu zloženú zo všetkých zástupcov cirkví," vyhlásila s tým, že tento návrh zákona sa precizoval takmer rok.