Neverejné zariadenia sociálnych služieb budú od začiatku októbra dostávať od samospráv viac financií na svoju prevádzku. Podľa novely zákona o sociálnych službách, ktorú dnes schválil parlament, sa totiž zmení vzorec na výpočet príspevku od samospráv pre neverejných poskytovateľov. Kým v súčasnosti sa pri výpočte príspevku na prevádzku neverejného zariadenia zohľadňuje výška príspevku od klienta tohto zariadenia, po novom túto sumu nahradí priemerná úhrada klientov vo verejných zariadeniach.

Samosprávy tak budú neverejným zariadeniam doplácať rozdiel medzi výškou príspevku klienta v neverejnom zariadení a priemernou výškou príspevku klientov vo verejných zariadeniach. Neverejné zariadenia tak dostanú od samospráv na jedného klienta viac financií. "Budeme sledovať, či sa to odrazí aj na platbách klientov," povedal v parlamentnej rozprave minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiadalo poslancov Národnej rady SR, aby vládny návrh novely zákona o sociálnych službách neschválili. Pôvodným cieľom vládneho návrhu zákona podľa ZMOS-u totiž bolo len vytvorenie podmienok na zavedenie informačného systému sociálnych služieb.

Až vláda návrh novely zákona doplnila o úpravu podmienok finančnej podpory neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov (VÚC). V praxi to podľa združenia znamená, že časť už zaplatených príjmov od klientov zariadení bude "duplicitne vymáhaná" neštátnymi poskytovateľmi od miest a obcí a VÚC.



Minister práce Ján Richter však upozornil na to, že novela zákona nezavádza pre samosprávu nové povinnosti. "Predložený návrh upravuje už existujúcu povinnosť prispievať na prevádzku neverejného zariadenia," reagoval v parlamente na kritiku ZMOS.

Od zmeny vzorca slúžiaceho na výpočet finančných príspevkov od samospráv očakáva predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Anna Ghannamová zlepšenie financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb by tak podľa nej mali dostávať od samospráv viac financií ako v súčasnosti. "Verím, že v budúcnosti to vytvorí priestor na to, aby klienti platili menej, ale nebude to hneď," povedala pre agentúru SITA v apríli tohto roka.

Novelou zákona sa okrem toho od roku 2021 zavádza informačný systém sociálnych služieb. Vytvárajú sa právne podmienky na nový systém zberu údajov v sociálnych službách v rámci informačného systému tak, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v tejto oblasti. Zavedenie informačného systému má stáť 2,4 mil. eur a potom každoročne 360 tisíc eur. Správcom nového informačného systému sociálnych služieb bude rezort práce a sociálnych vecí.