Do konca septembra by malo byť jasné, koľko peňazí bude potrebných na dofinancovanie rezortu zdravotníctva. Na stretnutí Okrúhleho stola zdravotníctva organizovaného Hospodárskymi novinami na to v utorok poukázal generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana. Tvrdí, rovnako ako zdravotné poisťovne, že dofinancovanie rezortu bude určite potrebné.

"Od marca máme pravidelné stretnutia s rezortom financií, kde reportujeme všetky čísla poisťovní. Monitorujeme situáciu. Zajtra bude neoficiálna daňová prognóza, budúci týždeň formálna. Týždeň po tom by sme mali mať finálne čísla a následne stretnutie medzi nami, poisťovňami a ministerstvom financií, kde sa jasne povie, kde sú hranice čísiel, aké sú očakávania za rok 2019 a aké sú plány na rok 2020. Potom sa reálne budeme vedieť vyjadriť, aká je potreba dofinancovania," uviedol.

Dofinancovanie bude však podľa Smatanu určite potrebné z viacerých dôvodov. "Časť je našou chybou," komentoval šéf IZP s tým, že keď inštitút pripravoval rozpočet, neplánoval s infláciou či s časovým posunom niektorých zmlúv, ale napríklad ani s vysokým nárastom cien energií.

Otázkou podľa jeho slov je, ako systém nastaviť tak, aby sa potreba dofinancovania nezopakovala. Na to, aby bolo jasné, aká presná suma na dofinancovanie bude potrebná, je potrebné vedieť napríklad výšku sumy, o ktorú prídu zdravotné poisťovne pre zákon, ktorý ruší vymáhanie starých exekúcií.

Inštitút je posledných 13 mesiacov zodpovedný za prípravu rozpočtu pre zdravotníctvo. "Pre nás bol toto najlepší rok, aký mohol byť. Ukázali sa tri kľúčové veci, ktoré si, verím, zoberie k srdcu ktorákoľvek vláda a bude na tom stavať," povedal Smatana. Podľa jeho slov prvom oblasťou je to, že zdravotníctvo sa už v kríze nachádza. Rozpočet bol podľa Smatanu "na hrane".

Druhým faktorom bolo to, že naposledy sa rozpočet tvoril inak, ako predtým. Tretím bodom je podľa Smatanu to, že čo sa do sektoru investuje, to tam aj ostane. "Trvá však veľmi dlho, kým sa objaví nejaký konkrétny benefit," mieni.

Šéfovia troch zdravotných poisťovní sa zhodli na tom, že ideálne by bolo pripraviť rozpočet zdravotníctva na tri až päť rokov dopredu. Do systému by to podľa nich prinieslo viac stability.

Ak by k dofinancovaniu došlo, zdravotné poisťovne by si tak udržali status quo a mohli by si dovoliť "kozmetické úpravy". V prípade, že by k dofinancovaniu nedošlo, podľa generálneho riaditeľa Dôvery zdravotnej poisťovne (ZP) Martina Kultana bude musieť dôjsť k viacerým škrtom.

Podľa generálnej riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ľubice Hlinkovej by na ne doplatil práve pacient. "Treba pozerať na to, že sa naozaj môže stať niečo, čo nás všetkých bude potom veľmi mrzieť. Ak by nedošlo k dofinancovaniu, každý dobrý hospodár má aj plán B,"  skonštatovala s tým, že by to však znamenalo zastavenie celkového rozvoja. Generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár mieni, že takýto krok by mohol mať dosah aj na plánovanú lekársku starostlivosť.

Generálna riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková uviedla, že nedofinancovanie by sa dotklo menších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, že by sa museli správať efektívnejšie.

"Museli by maľovať, budú sa častejšie kaziť CT-čká a MR-ká. To znamená, že pacienti, ktorí budú naozaj potrebovať akútnu zdravotnú starostlivosť, sa presunú do koncových nemocníc. Budeme hospodáriť s ešte väčšou stratou, za čo budeme mediálne bombardovaní," uviedla s tým, že nervozita sa dotkne aj zamestnancov.

Ak nedôjde k splneniu sľubu o dofinancovaní rezortu, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko avizoval, že nedôjde k podpísaniu zmlúv s dvoma zdravotnými poisťovňami, teda dôjde k nezmluvnému vzťahu medzi VšZP a ZP Dôvera. Člen správnej rady Asociácie laboratórií Jozef Gavlas poukázal na to, že takáto situácia by mohla byť v konečnom dôsledku kritická nielen pre lekárov, ale aj pre pacientov.