Počet žiakov 1. ročníka osemročných gymnázií od školského roka 2019/2020 neprekročí hranicu piatich percent z celkového počtu študentov z daného populačného ročníka v rámci celej republiky. Kým v školskom roku 2018/2019 platila ešte výnimka pre Bratislavský kraj, ktorý mohol prijať desať percent žiakov, od septembra platí kvóta päť percent celorepublikovo. TASR to v rozhovore potvrdila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS).

Zmeny pri určovaní počtu žiakov prijatých na osemročných gymnáziách začali platiť v školskom roku 2018/2019, kedy došlo k ustálenému režimu prijímania detí na tento typ gymnázií. "Bolo to v súlade s dokumentom Učiace sa Slovensko, ktorý odporúčal, aby bolo od päť do desať percent populačného ročníka prijímaných na takýto typ školy. My sme zaviedli celoštátne hranicu päť percent," povedala Lubyová.

Ako doplnila, najväčší problém s prechodom na túto kvótu mala najmä Bratislava. "Preto sme dali Bratislave na prechodné obdobie jeden rok výnimku na desať percent," ozrejmila šéfka rezortu školstva.

Kvóta päť percent z daného populačného ročníka neplatí podľa jednotlivých krajov. Podľa Lubyovej "administratívne kraje nezohľadňujú školskú sieť. Sú kraje, ktoré majú menej škôl a menší dopyt, sú kraje, ktoré majú väčšiu hustotu, viac škôl a väčší dopyt. My to už nedelíme na také 'administratívne zásuvky', ale je to na celú republiku päť percent, a tie konkrétne čísla sa určujú na dvoch stupňoch," povedala. Ako vysvetlila, pri určovaní presných kvót sa zohľadňuje aj dopyt rodičov a detí.



"Na základe toho sa nastaví pomer čísel a následne potom to ide na kraj, kde jednotlivé vyššie územné celky rozpíšu kvóty pre jednotlivé školy," priblížila ministerka školstva s tým, že v niektorých krajoch bude prijatých viac a v iných zas menej detí. Rezort školstva potvrdil, že Bratislava bude mať stále najvyšší počet miest, pretože sa tu nachádza najhustejšia sieť škôl a aj najväčší dopyt.

Podľa Lubyovej cieľom tohto opatrenia nie je zatvoriť osemročné gymnáziá. Podľa nej sa len doriešil dlhodobo "neúnosný odlev žiakov zo základných škôl do osemročných gymnázií." Pripomenula, že sú krajiny, ktoré sú známe inkluzívnym vzdelávaním, ako je napríklad Fínsko, ktoré nemajú žiadne špeciálne školy pre nadané deti.

"Špeciálne školy majú len pre deti, ktoré majú určitý hendikep a majú špeciálne vzdelávacie potreby, a aj tam je to menej ako u nás, ale pre nadané deti neexistuje špeciálny druh škôl. Všetky deti sú vzdelávané v strednom prúde a je to postavené na tom, že aj v tomto strednom prúde musí byť kvalita a aj obyčajná škola musí vedieť vzdelávať aj výnimočné a talentované deti," uzavrela Lubyová.