"Sme nútení skonštatovať, že jeho schopnosť zohľadňovať iné záujmy, ako tie vlastné, sa blíži k nule. Jeho konanie v nás zabíja dôveru k nemu a ušľachtilosti cieľov, ktoré sleduje." Nič neilustruje situáciu v SaS výstižnejšie, ako táto pasáž z listu nespokojných členov SaS a platí to aj po ukončení mimoriadneho snemu SaS.
Na ňom sa Richard Sulík zabetónoval na čele svojej kedysi fungujúcej strany, pravdepodobne na ďalšie štyri roky. Po tom, čo štyri roky ako europoslanec viac menej kašlal na domácu politiku, si potreboval pozichrovať svoju vedúcu stoličku aj napriek tomu, že mandát mal istý až do obdobia po parlamentných voľbách. Sulíkove reči, že ho chcel mať potvrdený pred voľbami, sú pritom viac ako falošné. Asi rovnako, ako že jeho vyjadrenie, že strana je po mimoriadnom sneme jednotná.
Zo strany pritom priebežne odchádzajú všetky výrazné tváre. Po odchode skupiny okolo Jozefa Kollára, ktorý neuspel v boji o predsednícke kreslo, spolu s ním neskôr odišli aj Juraj Miškov a Daniel Krajcer a Martin Chren. Vtedy s nimi odišiel aj Juraj Droba, ktorý ale rýchlo pochopil túto slepú uličku a vrátil sa späť k Sulíkovi. V roku 2016, keď chcel proti Sulíkovi kandidovať Jozef Mihál, Sulík posunul konanie kongresu na skorší čas a Mihál nakoniec nekandidoval a stranu opustil. Odišiel aj Martin Poliačik a volebná ťahúňka Lucia Nicholsonová si v strane pozastavila členstvo.
A teraz sa proti Sulíkovi postavili aj podpredsedníčka SaS Jana Kiššová, podpredseda Ľubormír Galko, šéfka poslaneckého klubu Natália Blahová, poslanci Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda, Radoslav Pavelka a člen republikovej rady Pavol Kubiš. Nuž, kde sú tie časy, kedy ako jeden muž saskári svorne zahlasovali proti eurovalu a neváhali tým povaliť aj vládu Ivety Radičovej. Ani poslanci, vylustrovaní Kočnerom, totiž nie sú po dlhé roky ochotní znášať vládu len jedného muža.
Aj keď Sulík ponúkol vedenie strany napríklad Andrejovi Kiskovi alebo Robertovi Mistríkovi, jeho kroky jasne ukazujú, že s ničím menším ako s vedúcou funkciu sa neuspokojí. Aktuálna situácia aj vznik demokratickej platformy v strane, jasne ukazujú, že Sulíkov najväčší problém v strane od jej samotného začiatku, je on sám a jeho doposiaľ “verní”, ktorí mu postupne stranu rozkladajú zvnútra.
Pripomeňme si, že vo vobách v roku 2016 SaS získala až 12,1 % hlasov. Jej preferencie sa potom dlho držali okolo 14 %, v auguste 2018 klesli na 12,2 % a podľa posledného prieskumu agentúry Focus to už bolo iba 7,9 %.
Rozhodujúci samozrejme bude výsledok v nadchádzajúcich voľbách. Ak bude SaS pri zostavovaní vlády, je možné, že prípadné funkcie kritikom zalepia ústa. Ale ak bude výsledok volieb mizerný, reálne hrozí, že sa zo strany odštiepi aj posledná skupina výrazných tvárí, ktorá stranu ťahala aj počas predsedovej dovolenky v Bruseli. A bude to dôsledok výhradne Sulíkovej autokratickej vlády.
Nepomôže ani skutočnosť, že všetky rozkoly v strane vždy spôsoboval Galko, ktorý od svojho škandálu s odpočúvaním, držal zjavne Sulíka pod krkom a tak sa vypracoval na zdatného “Beriju”. Lenže teraz ho takmer určite čaká osud “Trockého”.