Po dnešnom dni sa mnohým môže oprávnene zdať, že rozkol v strane Sloboda a Solidarita pre ňu bude fatálny. Je to ale naozaj tak?

Zhrňme si zatiaľ udalosti, ktoré sa dnes udiali na straníckej pôde SaS.

Richarda Sulíka zvolili na sobotňajšom mimoriadnom kongrese strany vo Zvolene opätovne za jeho predsedu. Sulík bol jediný kandidát, hlas mu dalo 135 členov strany zo 145 zúčastnených. „Viac ako dve tretiny členov prišli a zahlasovali za mňa. Je to dôležitý signál,“ uviedol Sulík krátko po jeho znovuzvolení.



Sulíkov mimoriadny kongres ale vyvolal vlnu nevôle medzi jeho spolustraníkmi, z ktorých je aj výrazná časť poslancov Národnej rady, menovite Jana Kiššová, Natália Blahová, Jozef Rajtár či Ľubomír Galko. Galko chcel pôvodne kandidovať na predsedu SaS, ako avizoval ešte v prvej polovici leta.

To ale Sulík vnímal ako silnejúce hlasy nejednotnosti, preto sa podľa jeho slov snažil zabrániť tomu, aby sa voliči nestrachovali o to, že SaS bude nerozštiepená. To sa mu ale očividne nepodarilo.



Po dnešku sa dá pokojne povedať, že za možný biedny výsledok SaS budú niesť zodpovednosť oba tábory tohto konfliktu. Sulík sa síce riadil tým, čo mu umožňujú stanovy strany, to ale neznamená, že to môže oprávnene vyvolávať pochybnosti u jej členov. Tu sa priam natíska výrok Michala Havrana, ktorý ešte v roku 2016 v jednej diskusii v klube NuSpirit so Sulíkom povedal, že mu chýba "kontextuálne myslenie".

Na druhej strane tu máme vzbúrencov, ktorí pre to, aby utvrdili svojich voličov v tom, že sú jednotnou stranou, neurobili ale že vôbec nič. Práve naopak - vytvorením akejsi platformy s názvom "Demokratické jadro SaS" verejnosti ukázali nejednotnosť v nejednej problematike. Zbytočne sa budú skrývať za vyhlásenia, že stranu neopúšťajú a že ich názory napr. v ekonomických otázkach sú jednotné.

Doteraz len neoficiálnemu rozkolu pridali na váhe a ich volič má z toho omnoho väčší guláš v hlave, než mal kedykoľvek predtým. Nehovoriac ešte o tom, že vzbúrenci neuznávajú výsledky mimoriadneho kongresu, no uznávajú Sulíka ako predsedu, ktorý ale musí ponúknuť v júni 2020 svoju funkciu a opätovne sa o ňu uchádzať na podľa nich "riadnom" kongrese.

Medzitým na centrálach iných strán ako PS či Spolu počuť búchanie šampanského - práve tieto strany budú z rozkolu SaS ťažiť najviac. Ak majú v SaS-ke ešte aspoň kúsok zdravého rozumu, celú túto "kauzičku" nebudú naďalej živiť, či už na verejnosti, ale aj v kuloároch, a budú si robiť poctivú predvolebnú kampaň, počas ktorej bude celé haló okolo predsedu tabu. To sa ale ľahšie hovorí, než urobí. Tak ako vždy, nakoniec im to aj tak zrátajú voliči. Len aby im nejakí ostali.