Andrej Stančík: Prečo sa musím zastať Mazureka
Mazurek ide za svoje rasistické výroky preč z parlamentu. Z jeho odchodu sa raduje raduje tá menej hnedá časť spoločnosti, no oveľa radšej by som ho videl odísť po porážke vo voľbách. Tentokrát sa ho ale musím s nevôľou zastať.
Pokiaľ neveríme v slobodu slova pre našich nepriateľov, neveríme v ňu vôbec. Toto povedal americký lingvista Noam Chomsky, ktorý sa ako žid zastával práva na popieranie holokaustu. Je podľa neho istým paradoxom, že európske krajiny limitujú slobodu slova, tak ako ju limitovali totalitné režimy, ktoré tie genocídy páchali.
Chvíľu som sa musel premáhať. Je naozaj ťažké odhodlať sa k obhajobe človeka, akým je Mazurek. Ak ale veríme v nejaké princípy, musíme si za nimi stáť aj keď to nebude populárne a musíme ich priznať aj tým, ktorí si naše sympatie nezaslúžia.
Milan Mazurek je primitívny rasista. Jeho výroky o Rómoch si zaslúžia spoločenskú ostrakizáciu a v slušnej spoločnosti by mohol akurát tak ostať pri nadávaní klientom na jeho e-shope. Jeho popularita svedčí akurát o mentálnej úrovni jeho fanúšikov a o stave politiky na Slovensku. Aj tak si ale myslím, že za jeho výroky, akokoľvek odporné, by trestne stíhaný byť nemal.
Sloboda slova je jeden z fundamentov Západnej civilizácie. Osvietenci za ňu bojovali dlho a mnohí za svoju kritiku monarchie a cirkvi museli sedieť. Situácia sa nezlepšila ani v 20. storočí, keď sa za slobodu slova nekončilo v Bastille, ale v Dachau či podzemí Lublanky. Po vojne bola ale aj v demokratických krajinách sloboda slova oklieštená, kvôli otrasnej skúsenosti s Holokaustom. Rovnako je tomu aj na Slovensku a za znevažovanie rasy či popieranie genocídy môžete byť trestne stíhaný, tak ako Mazurek.
Verím ale, že sloboda slova musí byť zachovaná aj za cenu tolerovania rasistických a nenávistných výrokov vo verejnom priestore. Ohraničená by mala byť tak ako v USA, teda vyzývaním na násilie. Rasisti a popierači zločinov nacizmu a komunizmu sú buď jednoducho hlúpi, alebo tak robia v menej zvrátenej ideológie. Spoločnosť by takýchto ľudí mala odsúdiť a vyradiť .Nemal by ale tak robiť štát. Ich názory by mali byť konfrontované vo verejnom priestore a debatou, nie na súde. Ak o niektorých veciach hovoriť zakážeme, takéto názory potom nebudú konrontované a vyvrátené.
Okrem toho môže tento rozsudok Mazurekovi pomôcť. Z hlupáka sa stane martýr pre alternatívu, ktorého odsúdilo súdnictvo, ktoré nemá u ľudí žiadnu dôveru. Po ďalších voľbách bude teda v NR SR znova. A silnejší ako predtým. Preferencie ukázali, že voličom ĽSNS Mazurekove a Mizíkove vyšetrovanie políciou nevadí. Naopak.
Problém s obmedzovaním slobody slova súvisí hlavne so šikmou plochou. Nepochybujem, že zástancovia potláčania verejných prejavov extrémizmu majú dobré úmysly. Dobré úmysly sú ale často cestou do pekla. Dnes môže byť za extrémizmus považované hanobenie rasy, no raz tak budú môcť byť posudzované aj veci, ktoré sú dnes súčasťou bežného diškurzu. Ak necháme štátu moc určovať čo je za hranicami slobody slova, mohlo by sa nám to raz škaredo vypomstiť.
Nemám rád Mazureka a celé ĽSNS. Neznášam rasizmus a fanúšikov stalinizmu a nacizmu.
Napriek tomu by som im slobodu slova nechal, pretože verím že takéto myšlienky a názory musíme konfrontovať v debate, nie na súde.
P.S Dúfam, že tento text nebude použítý fanúšikmi Mazureka. Jeho výroky nebol pravdivé a zaslúžia si len opovrhnutie.
Vyjadrovať sa ako rasistický hlupák by ale nemalo byť trestné.
(Autor je predseda mládežnickéj organizácie Občiansko-demokratická mládež a študent Masarykovej univerzity,
text pôvodne vyšiel na bologoch SME)