Hoci sa v prípade brexitu oplatí držať hesla „nikdy nehovor nikdy“, po stredajšom hlasovaní v britskom parlamente je nepravdepodobné, že 31. októbra odíde Veľká Británia z Európskej únie bez dohody. Pre agentúru SITA to uviedol analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Juraj Hajko.

„Dolná komora britského parlamentu už odhlasovala, že je proti odchodu z EÚ bez dohody a Snemovňa lordov avizovala, že zahlasuje rovnako. Krok poslancov premiérovi Borisovi Johnsonovi zväzuje ruky. Má do 19. októbra čas, aby buď v snemovni presadil dohodu s EÚ - ktorú však parlament opakovane odmietol a novú dohodu asi vyrokovať nestihne, alebo dosiahol schválenie brexitu bez dohody poslancami,“ uviedol Hajko s tým, že obe možnosti sú ťažko predstaviteľné.

V opačnom prípade bude musieť Johnson požiadať o odklad brexitu o tri mesiace, parlament dokonca už schválil znenie listu, ktorý v tomto prípade bude musieť poslať do Bruselu. Parlament tiež zmietol zo stola premiérov plán na predčasné voľby v októbri.

„Je to veľká politická prehra premiéra Johnsona, ktorý navyše stratil väčšinu v Dolnej komore parlamentu,“ pokračoval analytik SFPA. Johnson chcel, aby sa 15. októbra - dva dni pred summitom EÚ, konali predčasné voľby. Tie Westminster odmietol - Johnsonovi chýbalo 133 hlasov. Ďalší odklad je preto podľa Hajka reálna alternatíva aj vzhľadom na to, že aj budúca šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen tento krok už v minulosti pripustila. Hajko zároveň pripomenul, že odkladov brexitu bolo už niekoľko. Ostrovy mali pôvodne Úniu opustiť už 29. marca.

Naposledy o odklade rozhodovali lídri EÚ pred eurovoľbami. Najväčšie problémy s odkladom mal francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Hoci apatia z odkladu brexitu narastá, ak Londýn požiada o odklad, zrejme tvárou v tvár tvrdému brexitu na kontinente prevládne vôľa tento krok odobriť. Jedna vec sú politické vyjadrenia, napríklad aj z Paríža, pri hlasovaní na summite však môže byť všetko inak,“ povedal Hajko s tým, že v tomto prípade by sa Slovensko malo držať postoja ostatných členských krajín.



Johnson v kresle premiéra nahradil Theresu May. Avizoval, že sa mu podarí zmeniť už vyrokovanú dohodu, ktorú Európska únia vlani schválila. Brusel a členské štáty akékoľvek otvorenie dohody odmietajú. „Je to logické hneď z viacerých dôvodov. Boris Johnson podľa kuloárnych informácií nepredložil vhodnú alternatívu k spornej „írskej poistke“, nemá väčšinu v parlamente, ktorá by mu akúkoľvek dohodu spoľahlivo odhlasovala a napokon, otvorenie nových rokovaní znamená s veľkou pravdepodobnosťou ďalšie oddialenie reálneho dátumu brexitu,“ vysvetlil Hajko.

Dodal, že Únia už v minulosti preukázala nechuť meniť znenie vyrokovaných dohôd. Uzavretiu dohody predchádzajú dlhé a zložité rokovania, v ktorých sa prejavujú rôznorodé predstavy členských štátov a Európskeho parlamentu. „Namiesto otvorenia dohody jej sporné prvky upravila sprievodnou deklaráciou, ako to bolo pri obchodnej zmluve CETA s Kanadou pri protestoch valónskej regionálnej vlády. Takéto riešenie by som nevylučoval ani v prípade brexitovej dohody,“ pokračoval analytik.

Britský premiér Boris Johnson len niekoľko týždňov po nástupe do úradu narazil na silného súpera na domácej pôde. Poslanci Dolnej komory britského parlamentu, vrátane desiatok poslancov za jeho vlastnú Konzervatívnu stranu, mu zákonom zakázali brexit "bez dohody".

Práve to bol pritom jeho preferovaný scenár v prípade, ak sa mu nepodarí dosiahnuť s EÚ novú dohodu o brexite, čo sa mu podľa všetkého nepodarí. Za zákon zakazujúci brexit "na divoko" hlasovalo najprv v prvom čítaní 329 a proti nemu 300 poslancov, a po ďalšej diskusii ho v druhom, definitívnom hlasovaní podporilo 327 poslancov, proti ich bolo 299.