Christine Lagardová má šéfovať Európskej centrálnej banke, aj napriek tomu, že nie je ekonómka ani bankárka a vôbec sa nevyjadruje k jej plánom o menovej politike.

Súčasná šéfka Medzinárodného menového fondu úspešne zvládla prejednávanie vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárstvo a menu v stredu v Bruseli. Informuje o tom portál POLITICO.

Ako budúca prezidentka ECB sa zaviazala venovať téme zmeny podnebia a verejnej komunikácie o politikách eurozóny. Počas takmer trojhodinového prejednávania sa Lagardová vyhýbala konkrétnej monetárnej politike. Pri otázkach na túto tému chodila okolo horúcej kaše, pričom sa nevedela vyjadriť ako monetárne stimuly nafúkli ceny nehnuteľností a ako rekordne nízke úrokové sadzby poškodzujú dôchodcov a sporiteľov.

Výbor sa v stredu večer pripravil na vydanie nezáväzného schválenia Lagardovej pred plenárnym hlasovaním v Štrasburgu.



„Christine Lagardovej sa na dnešnom prejednávaní darilo dobre,“ prehlásil po rozhovore Eero Heinäluoma, poslanec EP za fínsku sociálnodemokratickú stranu. „Je pripravená premýšľať o nových opatreniach pre rast ECB, pričom zohľadňuje aj životného prostredie,“ dodal fínsky poslanec.

„Je to dobré znamenie, že by túto inštitúciu mohla viesť prvýkrát aj žena,“ uviedla poslankyňa za Zelených Sven Giegold.

„Medzinárodný menový fond pod vedením pani Lagardovej sa v priebehu rokov zahrával s niekoľkými neortodoxnými nápadmi,“ uviedol nemecký konzervatívny poslanec Markus Ferber v stredu ráno. „Éra ultraľahkej menovej politiky sa musí v určitom okamihu zastaviť a pani Lagardová bude musieť riadiť tento proces.“

Poslanci prinútili Lagardovú, aby sa pustila do sveta menovej politiky, s ktorou má len málo skúseností. Lagardová, ktorá pochádza z právneho prostredia, v reakcii zdôraznila potrebu „krížovej analýzy výhod“ minulých a súčasných politík v ECB skôr, ako k nej pristúpi.

Lagarde tiež prisľúbila, že zjednoduší jazyk bankovníctva pre obyčajných ľudí. Tento krok pravdepodobne osloví európskych poslancov, ale u pozorovateľov ECB to vytvorilo obavy z nedostatku odborných znalostí.



„Každá inštitúcia musí dbať na riziká spojené so zmenou podnebia a ochranu životného prostredia,“ uviedla a zároveň upozornila, že „veci sa nemôžu zmeniť cez noc.“

Ekologickí zákonodarcovia v minulosti "zaútočili" na ECB kvôli nákupu „hnedých“ dlhopisov od spoločností, ktoré nesú ťažké uhlíkové stopy. Draghi to obhájil tým, že program nákupu dlhopisov je navrhnutý tak, aby bol neutrálny, a že uprednostňovanie dlhopisov od spoločností, ktoré sú udržateľnejšie, by mohlo narušiť hospodársku rovnováhu.

Lagardová tiež ukázala svoju politickú snahu zaoberať sa rizikami finančných technológií, ktoré sa v mysliach európskych politikov stali relevantnými od chvíle, kedy Facebook ohlásil plán na zavedenie svojej virtuálnej meny Libra.

Politici a centrálni bankári, akým je napríklad člen výkonnej rady ECB Yves Mersch, varovali pred týmto projektom, a zároveň tvrdia, že by to mohlo narušiť finančnú stabilitu a menovú politiku.

Lagardová tiež zdôraznila, že je potrebné regulovať virtuálne meny, a to aj kryptomenu plánovanú spoločnosťou Facebook.



Lagardová vyštudovala právo na univerzite v Paríži, pričom štúdium mala zamerané na pracovnú a sociálnu oblasť. V roku 2005 vstúpila do politiky ako ministerka pre obchod. Čerstvá ministerka sa sústredila na otváranie nových trhov pre francúzske produkty, hlavne v technologickom sektore.

V roku 2007 Lagardová niekoľko mesiacov riadila ministerstvo poľnohospodárstva, pričom v júni toho roku nastúpila na post ministerky financií. Tu sa ukázala, že zvláda svoj post a je schopná manažérka. Treba spomenúť, že na tejto pozícií pôsobila v čase najtvrdšej finančnej krízy. Známe sa stali aj jej výroky, v ktorých od Grékov žiadala, aby „platili svoje dane“.

Vedúci predstavitelia EÚ prijmú konečné rozhodnutie o menovaní Lagarde na októbrovom stretnutí v Bruseli.