Poradný orgán namieta obmedzenia voľby v zahraničí a volebnej kampane
Súčasné znenie volebného zákona môže byť diskriminačné voči Slovákom žijúcim trvalo v zahraničí i tým, ktorí sa v deň volieb nachádzajú mimo SR. Neprípustným obmedzením v rozpore s ústavou môže byť i obmedzenie volebnej kampane vo forme moratória a zákazu prieskumov.
Na svojom ostatnom zasadnutí to skonštatovala Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá uznesením navrhla predsedovi rady zriadiť do 12. septembra pracovnú skupinu zaoberajúcu sa analýzou a možnou novelizáciou príslušných zákonov. Vyjadrenie je súčasťou informatívnej správy o rokovaní poradného orgánu vlády, ktorú kabinet v stredu vzal na vedomie.
S návrhom na nevyhnutnú legislatívnu úpravu na zasadnutí rady vystúpil jej podpredseda za občiansku spoločnosť Kalmán Petőcz spolu s členom rady Michalom Davalom. Argumentovali pritom ustanoveniami Ústavy SR o práve občanov participovať na správe vecí verejných, pripomenuli, že podľa najvyššieho zákona je volebné právo "všeobecné, rovné a priame".
NOVÝ PRIESKUM: KDH a Kiskovci stúpajú, SaS a Sme rodina tesne nad piatimi percentami
Najviac ľudí by stále volilo Smer-SD, konkrétne 20,7 percenta. Na druhom mieste by bola koalícia PS/Spolu so ziskom 13,3 percenta pred Kresťanskodemokratickým hnutím (9,4 percenta).
Čítať ďalej
04 | 09 | 2019
|
SITA, Peter Bachan
Súčasné znenie zákona, ktoré dovoľuje Slovákom v zahraničí hlasovať poštou len v prípade volieb do národnej rady a v prípade hlasovania v referende, avšak nie v prípade volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu, považujú za diskriminačné. "Osobitne voči skupine mladých ľudí študujúcich a pracujúcich v zahraničí, ktorí tvoria výraznú časť občanov a občianok SR zdržiavajúcich sa v zahraničí," pripomenuli iniciátori návrhu. Rada prijala v tomto bode uznesenie, ktorým navrhuje predsedovi rady zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by sa zaoberala možnosťami novelizácie volebného zákona.
Analýza možnosti legislatívnych zmien by sa pritom mala týkať nielen možnosti voliť zo zahraničia, ale aj zrušenia obmedzenia volebnej kampane týkajúceho sa moratória 48 hodín pred voľbami a zákazu zverejňovať prieskumy verejnej mienky v čase 14 dní pred voľbami. Aj v tomto prípade predkladatelia argumentujú základnými právami z ústavy, pričom obmedzenia považujú za neprípustné obmedzenie slobody prejavu a slobodnej súťaže politických síl. Odvolávajú sa pritom i na existujúcu judikatúru ústavných súdov iných demokratických štátov, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
Na zasadnutí rady k tomuto bodu vystúpila riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR Eva Chmelová, ktorá pripomenula prípravu novelizácie zákona o podmienkach výkonu volebného práva umožňujúcej hlasovanie poštou zo zahraničia vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách prezidenta SR. V otázke zrušenia obmedzení volebnej kampane (prieskumov i moratória) podľa Chmelovej rezort vnútra o takýchto zmenách neuvažuje.