Vzniká maďarské integračné hnutie Spolupatričnosť, je odpoveďou na nedohodu Most-Híd a SMK
02 | 09 | 2019 I Peter Králik/TASR
József Nagy nebude v budúcoročných parlamentných voľbách kandidovať za Most-Híd. Potvrdil to pre TASR. Zamietnutie koalície medzi Mostom-Híd a SMK totiž považuje za ďalšiu osudnú chybu. Táto nedohoda otvorila podľa Nagya priestor pre vznik integračného maďarského hnutia. Spomína sa vznik hnutia Spolupatričnosť. Nagyovi je sympatické, lebo nikoho nevylučuje zo spolupráce.
Bývalý europoslanec a niekdajší minister životného prostredia za Most-Híd kritizuje nedohodu Mosta-Híd a SMK preto, že je tu riziko neúspechu maďarských strán, čí by menšiny prišli o zastúpenie v parlamente. "Stratené kreslá Maďarov môžu bolestne chýbať budúcej vládnej koalícii, na ktorú čakajú dôležité úlohy," uviedol pre TASR. Maďarská menšina podľa neho očakáva zlepšenie právneho štátu, právnej istoty, boj proti korupcii a klientelizmu. "Akurát k tomu nemôže chýbať maximálna snaha o zlepšenie menšinových práv a o spravodlivý regionálny rozvoj," doplnil.
Nedohoda Mosta-Híd a SMK otvorila podľa Nagy priestor pre vznik integračného maďarského hnutia. Malo by sa formovať hnutie s názvom Spolupatričnosť. "Hnutie Spolupatričnosť je mi zatiaľ sympatické, lebo nikoho nevylučuje zo spolupráce, nie je to formálna strana nejakého lídra a nemalo by byť závislé od sponzorov alebo zahraničných vlád," vysvetlil pre TASR Nagy. Toto je podľa neho sympatické aj notorickým nevoličom, ktorí sú sklamaní z Mosta-Híd či SMK, a tiež mladej generácii.
Nagy pripúšťa, že platforma, akou by mala byť Spolupatričnosť, by bola pre neho komfortnejšia ako kandidačná listina SMK. Myslí si, že by to bolo lepšie aj pre Maďarské fórum, ktoré založil jeho bývalý spolustraník Zsolt Simon.
"Hnutie Spolupatričnosť by však preto malo okrem garancie práv menšín zastrešovať aj odlišné priority Mosta a SMK. Tie ideológie sú síce odlišné, ale nie až tak. Veď maďarskí konzervatívci a liberáli dobre fungovali pod strechou SMK aj od roku 1998, keď boli garanciou demokratických zmien," poukázal Nagy. Doplnil, že dohoda medzi Mostom-Híd a SMK nestroskotala pre ideologické a programové, ale pre počty na kandidačnej listine.
Most-Híd a SMK rokovali o spolupráci pre voľby počas leta, ale napokon sa nedohodli. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár po rokovaní republikovej rady jeho strany uviedol, že SMK neustúpila od svojich požiadaviek, medzi ktorými bola aj deľba kandidátky v pomere 50 na 50. SMK tiež podľa neho trvala na tom, že ani jeden z lídrov strán nebude viesť ich spoločnú kandidátku. Po nedohode sa objavili informácie o možných odchodoch ľudí z Mosta-Híd, čo však vládna strana odmietla a označila ich za špekulácie.
Bývalý europoslanec a niekdajší minister životného prostredia za Most-Híd kritizuje nedohodu Mosta-Híd a SMK preto, že je tu riziko neúspechu maďarských strán, čí by menšiny prišli o zastúpenie v parlamente. "Stratené kreslá Maďarov môžu bolestne chýbať budúcej vládnej koalícii, na ktorú čakajú dôležité úlohy," uviedol pre TASR. Maďarská menšina podľa neho očakáva zlepšenie právneho štátu, právnej istoty, boj proti korupcii a klientelizmu. "Akurát k tomu nemôže chýbať maximálna snaha o zlepšenie menšinových práv a o spravodlivý regionálny rozvoj," doplnil.
Nedohoda Mosta-Híd a SMK otvorila podľa Nagy priestor pre vznik integračného maďarského hnutia. Malo by sa formovať hnutie s názvom Spolupatričnosť. "Hnutie Spolupatričnosť je mi zatiaľ sympatické, lebo nikoho nevylučuje zo spolupráce, nie je to formálna strana nejakého lídra a nemalo by byť závislé od sponzorov alebo zahraničných vlád," vysvetlil pre TASR Nagy. Toto je podľa neho sympatické aj notorickým nevoličom, ktorí sú sklamaní z Mosta-Híd či SMK, a tiež mladej generácii.
Nagy pripúšťa, že platforma, akou by mala byť Spolupatričnosť, by bola pre neho komfortnejšia ako kandidačná listina SMK. Myslí si, že by to bolo lepšie aj pre Maďarské fórum, ktoré založil jeho bývalý spolustraník Zsolt Simon.
"Hnutie Spolupatričnosť by však preto malo okrem garancie práv menšín zastrešovať aj odlišné priority Mosta a SMK. Tie ideológie sú síce odlišné, ale nie až tak. Veď maďarskí konzervatívci a liberáli dobre fungovali pod strechou SMK aj od roku 1998, keď boli garanciou demokratických zmien," poukázal Nagy. Doplnil, že dohoda medzi Mostom-Híd a SMK nestroskotala pre ideologické a programové, ale pre počty na kandidačnej listine.
Most-Híd a SMK rokovali o spolupráci pre voľby počas leta, ale napokon sa nedohodli. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár po rokovaní republikovej rady jeho strany uviedol, že SMK neustúpila od svojich požiadaviek, medzi ktorými bola aj deľba kandidátky v pomere 50 na 50. SMK tiež podľa neho trvala na tom, že ani jeden z lídrov strán nebude viesť ich spoločnú kandidátku. Po nedohode sa objavili informácie o možných odchodoch ľudí z Mosta-Híd, čo však vládna strana odmietla a označila ich za špekulácie.
Zdieľať tento článok