Eduard Chmelár: Zúfalé, rodičia na juhu Slovenska zvádzajú boj o to, aby sa ich deti mohli učiť po slovensky
02 | 09 | 2019 I Eduard Chmelár
Pred rokom na otvorení školského roka v Rohovciach v okrese Dunajská Streda premiér Pellegrini robil svaly, že nebude tolerovať, aby sa slovenské deti na juhu Slovenska nemohli vzdelávať vo svojom materinskom, štátnom jazyku. Ubehol rok a nielenže sa prakticky nič nezmenilo, ale predseda vlády o celom probléme dokonca mlčal a radšej sa chválil úspechmi (podobne ako ministerka školstva).
Mnohé obce s prevahou maďarského obyvateľstva však naďalej odmietajú otvoriť slovenskú školu, hoci rodičia o to žiadali. Situácia je naozaj alarmujúca. Dostať dnes dieťa do slovenskej školy na juhu republiky je na vidieku rovnako náročné ako dostať ho na Harvard. Akútny nedostatok miest v slovenských školách hlásia Rohovce, Horný Bar, Trnávka, Kyselica, Blatná na Ostrove, Báč, Macov a iné dediny. Niektoré obce ako napríklad Rohovce majú dostatočne veľké budovy maďarských základných škôl, ich starostovia však v nich odmietajú zriadiť slovenskú základnú školu.
V Šamoríne je slovenská základná škola taká preplnená, že deti z okolitých obcí neprijímajú. Preto musia rodičia voziť svoje deti do ďalšej spádovej obce v Gabčíkove vzdialenej 40 kilometrov. Majetnejší zúfalí rodičia to riešia tak, že menia trvalé pobyty detí, aby ich vzali aspoň do školy v Šamoríne. Absurdnosť situácie dokresľuje fakt, že napríklad v Blatnej na Ostrove je v druhej triede základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským jeden jediný žiak, no obec bola napriek tomu ochotná maďarskú školu udržať – slovenskú nie.
V okrese Dunajská Streda to dnes vyzerá tak, že počet základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je tu 39, kým počet škôl s vyučovacím jazykom slovenským 11. Lenže kým priemerný počet žiakov v maďarských školách je 150, v slovenských až 302. Slovenské školy tu teda dokázateľne chýbajú. Minulý rok vzniklo občianske združenie rodičov, ktorí potrebujú tento problém riešiť. Obrátili sa na predsedu vlády, predsedu parlamentu, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, parlamentné politické strany. Dostali však len plané sľuby.
Mimoparlamentné Progresívne Slovensko ohlásilo nedávno maďarskú platformu s vysvetlením, že na juh sa často zabúda. Je to totálne nepochopenie situácie. Aby som bol správne pochopený: som za to, aby politické strany prekonávali etnické obmedzenia a teším sa z toho, že národnostné menšiny majú u nás garantovaný vysoký štandard práv. Ale dnes je problém niekde úplne inde. Dnes čelíme absurdnej situácii, že v Slovenskej republike so štátnym jazykom slovenským zvádzajú rodičia zúfalý boj o zápis svojich detí na slovenské školy.
Na juhu Slovenska dnes panuje protiústavná situácia, ak vezmeme do úvahy, že článok 34 ods. 3 Ústavy SR jasne hovorí, že „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám... nesmie viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva“. Ak vláda v tejto veci nechce alebo nemôže konať, považujem to za ohrozenie zvrchovanosti štátu. Som ten posledný, ktorý by chcel prebúdzať nejaké nacionalistické vášne. Žijem na juhu Slovenska 23 rokov, poznám tunajšie problémy a v časoch vypätých národnostných sporov či už za Mečiarovej alebo prvej Ficovej vlády som stál na strane šikanovaných a znevažovaných maďarských spoluobčanov. Ale dnes by som očakával rovnaké gesto od nich, minimálne od vládneho Mostu, ktorý má slovensko-maďarské zmierenie vo svojom rodnom erbe, aby sa postavili za práva Slovákov na juhu Slovenska.
Premiér Pellegrini pred rokom sľúbil, že v prípade neochoty obcí štát postaví celkom novú školu s vyučovacím jazykom slovenským v jednej z dotknutých dedín. Z pána predsedu vlády mám však v poslednej dobe dojem, že je to len herec, ktorý prednáša silné reči typu „nedovolím“, „nedopustím“ či „nebudem tolerovať“, ale v konečnom dôsledku – ako sa hovorí – skutek utek.
Preto na začiatku školského roka uprostred neriešených a narastajúcich problémov na juhu Slovenska vyzývam vládu, aby konala, aby uplatnila štátnu moc na tomto území a nenechala slovenské deti napospas plazivej asimilácii.
Dá sa to urobiť veľmi jednoducho, úradným rozhodnutím bez nacionalistických vášní, o ktorých prepuknutie tu nikto nemá záujem. Ak vie predseda vlády sľúbiť americkému prezidentovi nákup drahých zbraní, bolo by hanebné, aby nevedel pre slovenské deti postaviť jednu komplexnú školu s jedálňou, telocvičňou a ostatným vybavením. Mala by to byť priorita štátu.
Mnohé obce s prevahou maďarského obyvateľstva však naďalej odmietajú otvoriť slovenskú školu, hoci rodičia o to žiadali. Situácia je naozaj alarmujúca. Dostať dnes dieťa do slovenskej školy na juhu republiky je na vidieku rovnako náročné ako dostať ho na Harvard. Akútny nedostatok miest v slovenských školách hlásia Rohovce, Horný Bar, Trnávka, Kyselica, Blatná na Ostrove, Báč, Macov a iné dediny. Niektoré obce ako napríklad Rohovce majú dostatočne veľké budovy maďarských základných škôl, ich starostovia však v nich odmietajú zriadiť slovenskú základnú školu.
V Šamoríne je slovenská základná škola taká preplnená, že deti z okolitých obcí neprijímajú. Preto musia rodičia voziť svoje deti do ďalšej spádovej obce v Gabčíkove vzdialenej 40 kilometrov. Majetnejší zúfalí rodičia to riešia tak, že menia trvalé pobyty detí, aby ich vzali aspoň do školy v Šamoríne. Absurdnosť situácie dokresľuje fakt, že napríklad v Blatnej na Ostrove je v druhej triede základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským jeden jediný žiak, no obec bola napriek tomu ochotná maďarskú školu udržať – slovenskú nie.
V okrese Dunajská Streda to dnes vyzerá tak, že počet základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je tu 39, kým počet škôl s vyučovacím jazykom slovenským 11. Lenže kým priemerný počet žiakov v maďarských školách je 150, v slovenských až 302. Slovenské školy tu teda dokázateľne chýbajú. Minulý rok vzniklo občianske združenie rodičov, ktorí potrebujú tento problém riešiť. Obrátili sa na predsedu vlády, predsedu parlamentu, ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra, parlamentné politické strany. Dostali však len plané sľuby.
Mimoparlamentné Progresívne Slovensko ohlásilo nedávno maďarskú platformu s vysvetlením, že na juh sa často zabúda. Je to totálne nepochopenie situácie. Aby som bol správne pochopený: som za to, aby politické strany prekonávali etnické obmedzenia a teším sa z toho, že národnostné menšiny majú u nás garantovaný vysoký štandard práv. Ale dnes je problém niekde úplne inde. Dnes čelíme absurdnej situácii, že v Slovenskej republike so štátnym jazykom slovenským zvádzajú rodičia zúfalý boj o zápis svojich detí na slovenské školy.
Na juhu Slovenska dnes panuje protiústavná situácia, ak vezmeme do úvahy, že článok 34 ods. 3 Ústavy SR jasne hovorí, že „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám... nesmie viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva“. Ak vláda v tejto veci nechce alebo nemôže konať, považujem to za ohrozenie zvrchovanosti štátu. Som ten posledný, ktorý by chcel prebúdzať nejaké nacionalistické vášne. Žijem na juhu Slovenska 23 rokov, poznám tunajšie problémy a v časoch vypätých národnostných sporov či už za Mečiarovej alebo prvej Ficovej vlády som stál na strane šikanovaných a znevažovaných maďarských spoluobčanov. Ale dnes by som očakával rovnaké gesto od nich, minimálne od vládneho Mostu, ktorý má slovensko-maďarské zmierenie vo svojom rodnom erbe, aby sa postavili za práva Slovákov na juhu Slovenska.
Premiér Pellegrini pred rokom sľúbil, že v prípade neochoty obcí štát postaví celkom novú školu s vyučovacím jazykom slovenským v jednej z dotknutých dedín. Z pána predsedu vlády mám však v poslednej dobe dojem, že je to len herec, ktorý prednáša silné reči typu „nedovolím“, „nedopustím“ či „nebudem tolerovať“, ale v konečnom dôsledku – ako sa hovorí – skutek utek.
Preto na začiatku školského roka uprostred neriešených a narastajúcich problémov na juhu Slovenska vyzývam vládu, aby konala, aby uplatnila štátnu moc na tomto území a nenechala slovenské deti napospas plazivej asimilácii.
Dá sa to urobiť veľmi jednoducho, úradným rozhodnutím bez nacionalistických vášní, o ktorých prepuknutie tu nikto nemá záujem. Ak vie predseda vlády sľúbiť americkému prezidentovi nákup drahých zbraní, bolo by hanebné, aby nevedel pre slovenské deti postaviť jednu komplexnú školu s jedálňou, telocvičňou a ostatným vybavením. Mala by to byť priorita štátu.
Zdieľať tento článok