Najviac hospitalizácií bolo vlani pri chorobách obehovej sústavy
01 | 09 | 2019 I SITA

Choroby obehovej sústavy (CHOS) tvorili najväčší podiel všetkých hospitalizácií za rok 2018, a to 15,2 %, pričom od roku 2014 pretrváva klesajúci trend. Ako uviedlo Národné centrum zdravotníckych informácií v štatistike hospitalizovaných v SR, vlani evidovalo vyše 181 tisíc hospitalizácií na CHOS.


Priemerná dĺžka ošetrenia bola 5,8 dňa, za posledných 10 rokov klesla o 1,7 dňa. Priemerný vek hospitalizovaného bol 68 rokov. Hospitalizácie sa najčastejšie týkali 75- a viacročných pacientov.

Najčastejšou príčinou hospitalizácie na CHOS boli srdcové zlyhanie, mozgový infarkt, predsieňová fibrilácia a flater a akútny infarkt myokardu. "V ústavných zdravotníckych zariadeniach zomrelo na tieto choroby 49,5 pacientov pri prepočte na 1 000 hospitalizácií," informovalo NCZI.

Ako pre agentúru SITA uviedol hlavný odborník MZ pre angiológiu Andrej Džupina, najvyšší podiel hospitalizácií odráža realitu príčin chorobnosti a úmrtnosti v celom tzv. západnom svete, tie vyplývajú zo životného štýlu.

"Sme fungujúcou demokraciou, máme však aj veľa problémov", vyhlásila Čaputová
Slovensko je fungujúcou demokraciou, ústava je funkčná, zároveň má krajina veľa problémov a deficitov, ktoré sú príležitosťou zmeniť ich k lepšiemu. V nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12 na RTVS to vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová.... Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


"Skracovanie dĺžky hospitalizácií je trend vo všetkých rozvinutých krajinách a je spojený s technickým vývojom nových liečebných metód," informoval. Moderná, účinnejšia intervenčná aj farmakologická liečba podľa neho vplýva na pokles hospitalizácií na niektoré z diagnóz.

Účinné intervenčné riešenia mnohých akútnych stavov, ktoré v minulosti neboli dobre riešiteľné a končievali smrťou pacienta, majú dnes podľa hlavného odborníka za následok nárast poctu pacientov s chronickými ochoreniami, predovšetkým s chronickým srdcovým zlyhávaním.

"Pravdou je, že ak by obyvateľstvo kládlo vyšší dôraz na účinnú prevenciu, pohyb, zmenu stravovacích návykov, fajčenie a podobne, táto zmena by jediná reálne mohla viesť k zníženiu výskytu kardiovaskulárnych ochorení," dodal.