Peter Pellegrini si zrejme zvolil ten pohodlnejší variant jeho ďalšieho pôsobenia v slovenskej politike.

Informácie, ktorými Hlavný denník až donedávna disponoval, poukazovali na definitívny koniec Pellegriniho v strane Smer. Nové kuloárne informácie ale naznačujú, že dohoda s predsedom strany Robertom Ficom je na viac než dobrej ceste.

Je jasné, že Pellegriniho "revolucionárske" reči navnadili slovenskú verejnosť k tomu, aby sa ľuďom naraz zdal ako "nový vietor" v politike.

Aj by sa človek pousmial nad tým, že tento fenomén sa na Slovensku deje naraz v dvoch prípadoch - ľudia zabudli na Pellegriniho minulosť tak, ako zabudli na dlhoročné pôsobenie Miroslava Beblavého v politických vodách. Zabudlo sa na to všetko, čo si už spoločne Fico s Pellegrinim "odskákali".

Vezmime si Pellegriniho stranícku kariéru – začínal ako asistent poslanca a vyštveral sa až na post predsedu vlády. Vždy sedel tam, kde Smer potreboval dosadiť niekoho spoľahlivého. Taká záplata na všetko.



Pellegrini pôsobil ako minister školstva, minister informatizácie, bol predsedom Národnej rady a nakoniec sa stal aj predsedom vlády. Kritiku do vlastných radov sme ale mali možnosť od neho počuť až po tom, ako sa stal premiérom v súvislosti s vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. V tom čase musel podľa medializovaných informácii dokonca vytiahnuť tú najsilnejšiu kartu, ktorú mal k dispozícii – ak by Gašpar neodišiel, podal by demisiu a Ficovi by sa zrútil jeho domček z karát.

Aj pre tieto náznaky "svojprávnosti" sa zabudlo na to, že Fico je majster v populizme vo vyjednávaní. Dvojnásobne to platí pri "jeho ľuďoch", napríklad aj straníkoch Smeru.

Fico sa o „svojich“ vedel vždy postarať, narozdiel od takého Mikuláša Dzurindu. Svedčí o tom aj to, ako to celé Dzurindovi „krachlo“ omnoho skôr a Fico sa, síce zubami-nechtami, ale stále drží v najvyšších kruhoch slovenskej politiky.

Pellegriniho pasivita z časti pramení aj z regiónov, kde nezacítil dostatočnú podporu. Čo by sa len stalo "starej garde", ktorá má svoje biznisy a kšefty už dávno porozbiehané na roky dopredu, a naraz by sa musela báť o svoje stoličky? Túto premennú si musel uvedomiť aj Pellegrini, ktorý síce môže v prípade odtrhnutia sa od Smeru rátať s istou podporou, či už straníkov alebo verejnosti, no to mu nestačí.



Ako sa už traduje dlhé roky, moc je ako kokaín - pre bežného človeka teda nepredstaviteľný stav mysle človeka, ktorý je na niečom závislý, v tomto prípade od moci vládnuť. Akonáhle by ste ho ale od moci odtrhli, mohli by ste pozorovať abstinenčné príznaky, ktoré by ste nevideli ani na Hraničnej ulici v Bratislave. Neveríte? Pozrite si fotografie, videá, či tlačové konferencie Roberta Fica po tom, ako musel odstúpiť z postu premiéra.

Práve preto je Pellegriniho aktuálna pozícia vysvetliteľná a pochopiteľná. To, či je pre Slovensko a Slovákov táto pozícia prospešná, je už vec druhá, tak či tak ju bude musieť Pellegrini obhájiť pred voličmi. Aj preto si stále necháva zadné vrátka otvorené a nezavrhuje žiadnu možnosť. Aspoň zatiaľ.