Jednou z najdiskutovanejších tém dneška je obsah konverzácie medzi Mariánom Kočnerom a rôznymi vplyvnými ľuďmi zo sveta politiky, polície, justície. Ako vníma neparlamentná strana, akou je Národná koalícia, toto dianie? 

Záber Mariána Kočnera bol šokantný. Ukazuje sa, že celý systém bol prehnitý. Ale neviem, či to dokazuje aj spomínaná Threema, mám totiž k zverejňovaniu časti zo spisov otvorených prípadov dosť veľké výhrady.

Napríklad?

Napríklad lynč Moniky Jankovskej v pozícii štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti. Lebo čo o jej komunikácii s Kočnerom vieme? Zatiaľ len toľko, že si písali zrejme často. Ale obsah? To nikomu nevadí, že nepozná obsah a rovno súdi?

K téme sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, tá vie zrejme viac.

Ale viac nepovedala ani ona a to jej vyčítam. Zaradila sa len do zástupu bezargumentových krikľúňov. Lenže ona má na rozdiel od niektorých novinárov, podstatne vyššiu zodpovednosť a mala by konať v takýchto veciach presvedčivejšie. Zahrávame sa tu s celou verejnosťou, chystajú sa ďalšie protesty a ľuďom sa nepovie, čo v tých správach bolo?

Nesúhlasíte teda s názorom, že toto zverejňovanie je v súlade s "vyšším" záujmom verejnosti?

Tejto logike nerozumiem. Do spisov môžu nahliadnuť oprávnené osoby, viem si teda predstaviť, ako sa potom tie články v médiách objavujú. Ale niektoré informácie neboli prístupné ani rodinným príslušníkom zavraždených Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a ani ich obhajcom. Ako je teda možné, že sú zverejnené?

Ktoré informácie máte konkrétne na mysli?

Napríklad totožnosť utajeného svedka Petra Tótha. To musel vyniesť niekto z vyšetrovacieho tímu. A keď vychádzame z tohto predpokladu, potom je na mieste logická otázka prečo tak spravil? A ďalšia, prečo polícia nevie zabrániť takýmto únikom. A chce tak vôbec spraviť? A čudujem sa aj médiám, ktoré akoby nechápali, že tým môžu mariť vyšetrovanie, či načo je toto zverejňovanie dobré.

Vytvára to tlak na politikov.

Ale médiá prestali informovať a začali rovno súdiť a to je obrovský rozdiel. Pritom odkiaľ mám mať napríklad istotu, že zverejňované informácie nie sú selektované? Veď s Kočnerom sa stretávali stovky ľudí. A Kočnerovou záľubou bolo týchto ľudí ovládať, a to mohol len cez informácie. Tak kde sú?

V tej Threeme sa objavila aj informácia, že Kočner s Národnou koalíciou počítal ako so záložnou možnosťou, ak mu nevyjde založenie novej politickej strany práve s Tóthom. Ako to teda bolo?

Neviem si to vysvetliť. Žiadna komunikácia medzi nami nebola a my by sme takého človeka u nás určite nechceli.

To môže povedať každý, kto je dnes obviňovaný zo vzťahu s Kočnerom...

Ale rovnako vie hocikto hocikoho obliať špinou bez dôkazov, a to sa stalo nám. My sme s Kočnerom nič nemali a je mi nepríjemné túto tému viesť. Proste nie je pravdivá.

Vy ste sa s Mariánom Kočnerom niekedy stretli?

Nie, nikdy. O tom, kto je Kočner sa vedelo predsa už od kauzy Technopol.

Skúsme do toho vniesť aj nejaké pozitíva. Myslíte si, že dôjde k nejakej katarzii v spoločnosti?

Nie, táto spoločnosť je žiaľ veľmi rozdelená a Kočner to nezmení. Žijeme v krajine, kde nemá každý rovnakú šancu na objektívnu informáciu o sebe v médiách. Tie totiž majú na politikov dvojaký meter. A ich prepojenie na ich vlastníkov z radov oligarchov akoby nikoho netrápil. Žijeme v  čiernobielej, povrchnej dobe.

Tak aspoň môže ísť o šancu na výmenu celej politickej garnitúry? Mohlo by to pomôcť práve aj menším stranám?

Či sa niečo zmení, neviem. Pozrite sa na správanie lídra Progresívneho Slovenska a jeho postoj k vlastnej drogovej kauze. Prešlo mu to. Jeden denník dokonca deň po jeho priznaní o vyskúšaní LSD priniesol rozhovor s psychiatrom o tom, aké je LSD vlastne v pohode. To sú neuveriteľné veci.

A či to môže pomôcť nám, alebo iným menším stranám? Nám by pomohlo, keby ľudia, nehltali len to, čo im médiá naservírujú, aby sa snažili vidieť veci v súvislostiach, aby napríklad pri tom Kočnerovi nekrižovali len Jankovskú, a ešte aj to za niečo, čo ani sami nepoznajú, ale aby si napríklad položili otázku kto stvoril Kočnera? A ten, kto je objektívny, musí predsa povedať, že to boli dve Dzurindove vlády. Ale to je len príklad...

V minulosti ste spomínali možnosť spoločného postupu s podobne orientovanými menšími stranami. Ako napredujú tieto rokovania, ak nejaké prebiehajú?

Relevantné strany s jasnou národno- konzervatívnou politickou orientáciou, s dostatočným zázemím a silnou členskou základňou, kde by sme videli priestor na spájanie, jednoducho na politickéj scéne neexistujú. Slovensko, ako suverénny národny štát existuje od roku 1993 a je pevnou súčasťou zjednocujúcej sa Európy. Politické elity len zvádzajú zápas o budúci charakter nášho štátu. Ale to je otázka na širšiu diskusiu.

Čaká vás rozhodujúce obdobie, kedy musíte presvedčiť voličov, aby vám dali hlasy. Ako chcete o ne zabojovať?

Snažíme sa podobne ako konkurencia využívať všetky dostupné prostriedky. Komunikujeme na sociálnych sieťach, chodíme medzi ľudí a túto snahu chceme vystupňovať po skončení dovolenkového obdobia. Chceme využívať slušné postavenie v regiónoch, kde máme starostov, poslancov obecných i mestských zastupiteľstiev, ale zastúpenie máme aj vo VUC-kách. Samozrejme investujeme aj do komunikačnej kampane. Chceme mať dostatok priestoru na predstavenie našich názorov a programu. A chceme k tomu pristúpiť naplno a dôsledne.